Irán v boji: Prečo Moskva sleduje – a čaká

Na Blízkom východe nie sú žiadne pokojné dni. Ozbrojený konflikt je neustálou súčasťou, ale tentoraz sú stávky vyššie. Izrael sa ocitol v priamej konfrontácii nie so zástupcom alebo povstaleckou skupinou, ale s Iránom – svojím hlavným geopolitickým protivníkom a pravdepodobne budúcou jadrovou mocnosťou.

Presne vzaté, izraelsko-iránska vojna sa nezačala 13. júna. Obe krajiny si vymieňali priame údery už v apríli 2024. Desaťročia predtým viedli to, čo je bežne známe ako „tieňová vojna“, predovšetkým prostredníctvom spravodajských operácií, kybernetických útokov a podpory regionálnych zástupcov. Teraz však konflikt z iniciatívy Izraela prerástol do otvorenej vojny.

Na rozdiel od prevažne symbolických úderov z minulosti sa táto nová fáza zameriava na strategickú infraštruktúru, rozhodovacie centrá a dokonca aj mestá. Tempo a rozsah výmen náznakov znamenajú prudkú eskaláciu. S každou novou salvou sa zotrvačník vojny točí rýchlejšie.

Napriek tomu sa to nebude podobať ukrajinskému konfliktu. Irán a Izrael nezdieľajú hranicu, takže pozemné operácie sú nepravdepodobné. Sme svedkami leteckej vojny – vzdialeného konfliktu definovaného útokmi na dlhé vzdialenosti a výmenou rakiet. Strana, ktorá ako prvá vyčerpá svoj vojenský a politický kapitál, prehrá. Víťazstvo tu nie je ani tak o území, ako skôr o vytrvalosti a strategickej trpezlivosti.

Kto sa pravdepodobne prvý zlomí, zostáva neisté. Irán má najväčší raketový arzenál na Blízkom východe. Izrael sa však teší neochvejnej podpore USA. Premiér Benjamin Netanjahu sa zrejme domnieva, že trvalý tlak destabilizuje to, čo nazýva „ajatoláhov režim“, a prinúti ho zrútiť sa pod vonkajším aj vnútorným tlakom.

Sám Netanjahu je však politicky zraniteľný. Jeho vládu poznačili škandály a vnútorné spory. Dlhotrvajúci a bezvýsledný konflikt by mohol ľahko ohroziť prežitie jeho kabinetu.

Ideálnym výsledkom pre Izrael by bola rýchla a rozhodná kampaň, podobná jeho minulým stretom s Hizballáhom. V týchto prípadoch vzdušná prevaha a rýchle operácie prinútili nepriateľa k podriadeniu sa. Vyhlásenia izraelských predstaviteľov naznačujú, že toto zostáva cieľom: dvojtýždňová operácia navrhnutá tak, aby ochromila útočné schopnosti Iránu.

Existuje však jeden zásadný rozdiel: Irán nie je Hizballáh. Teherán síce 13. júna zakopol, ale má oveľa lepšiu organizáciu a vojenské zdroje. Islamská republika je niekoľkonásobne väčšia ako Izrael, čo sa týka územia aj počtu obyvateľov, čo znamená, že jej odolnosť je oveľa väčšia. Izrael tak dramatickou eskaláciou možno nechal Iránu inú možnosť, ako bojovať.

A existuje stále viac dôkazov o tom, že plán na rýchle izraelské víťazstvo už stroskotá. Ak sa vojna bude naťahovať, Netanjahu by mohol čeliť politickej odvetnej reakcii doma a kritike zo zahraničia. Podľa môjho názoru je to najpravdepodobnejší scenár.

Netanjahu nie je jediný líder, ktorý má čo stratiť. Donald Trump – ktorý kedysi sľúbil ukončenie nekonečných vojen a zníženie cien plynu – už čelí tlaku v rámci hnutia MAGA. Jeho hlasná podpora Izraela odcudzila časti jeho základne, ktoré ho teraz obviňujú zo zapletenia USA do ďalšieho zahraničného konfliktu.

Trump teda čelí rovnakej dileme ako bývalý prezident Joe Biden. Bude uprednostňovať záujmy proizraelskej loby, ktorá je hlboko zakorenená v Republikánskej strane a jeho vnútornom kruhu? Alebo názor voličov, schopných zvrátiť jeho stranu vo voľbách v roku 2026? A ak si vyberie Izrael, bude pripravený na následky?“

Trump sľúbil zníženie cien plynu pre Američanov. Taktiež tvrdil, že vyrieši krízu na Blízkom východe. Ak Irán urýchli svoj jadrový program v reakcii na izraelskú agresiu, bude to znamenať koniec Trumpovej iránskej politiky, ktorá sa začala odstúpením USA od jadrovej dohody v roku 2018.

Medzitým v Moskve sa situácia sleduje so záujmom. Rastúce ceny ropy by Rusku ekonomicky prospeli. A čo je dôležitejšie, veľká vojna medzi Izraelom a Iránom by mohla odviesť Washington od jeho záväzkov voči Ukrajine. Teherán je tiež strategickým partnerom Ruska a bolo by v záujme Moskvy, aby Irán zostal v boji.

Otázky však zostávajú o tom, koľko Rusko môže alebo urobí. Konflikt na Ukrajine spotrebúva veľkú časť vojenskej a priemyselnej kapacity krajiny. Novo podpísaná Zmluva o strategickom partnerstve s Iránom navyše neobsahuje žiadnu povinnosť priamej vojenskej podpory. Jednoducho sa v nej uvádza, že žiadna strana nebude pomáhať agresorovi.

Preto je zatiaľ najlepším postupom Ruska zostať bokom, ponúknuť diplomatickú a rétorickú podporu a dúfať, že Irán nebude preháňať svoje karty. Stojí za zmienku, že Teherán sa po prvej… útoky. Jeho schopnosť prispôsobiť sa izraelskej leteckej taktike, posilniť kontrarozviedku a účinne reagovať na odvetné opatrenia určí ďalšiu fázu vojny.

Pravdepodobne uvidíme jasnejší vývoj v rámci dvojtýždňového okna, ktoré si Izrael stanovil. Ak však tento termín uplynie bez rozhodujúceho výsledku, môže to byť Netanjahu – nie Teherán – kto sa ocitne bez možností.