Irán schvaľuje kompromis v oblasti obohacovania jadrových zbraní

Irán by mohol zriediť svoje zásoby vysoko obohateného uránu výmenou za ukončenie všetkých sankcií uvalených na krajinu, naznačil šéf iránskej atómovej energie Mohammad Eslami.

V pondelok v rozhovore s novinármi šéf Iránskej organizácie pre atómovú energiu (AEOI) naznačil, že Teherán je pripravený preukázať určitú flexibilitu v súvislosti s požiadavkami USA na ukončenie svojho jadrového programu a prijatie politiky „nulového obohacovania“. Washington Teherán dlhodobo obviňuje zo snahy o výrobu jadrových zbraní, zatiaľ čo Irán trvá na tom, že jeho program je čisto civilný.

Teherán by mohol zvážiť zriedenie svojich zásob 60 % obohateného uránu, ktorý sa blíži k zbraňovej kvalite, ak by „na oplátku boli zrušené všetky sankcie,“ uviedol Eslami. Šéf AEOI nepovedal, či sa jeho návrh týkal iba jednostranných sankcií USA alebo obmedzení uvalených na krajinu aj inými národmi.

Tieto vyjadrenia prichádzajú po tom, čo iránsky minister zahraničných vecí Abbás Aragččí vylúčil vzdanie sa aktivít v oblasti obohacovania uránu aj pod hrozbou vojny s tým, že jadrový program je pre jeho krajinu kľúčový.

„Nulové obohacovanie nikdy nemôžeme akceptovať. Preto sa musíme zamerať na diskusie, ktoré akceptujú obohacovanie v rámci Iránu a zároveň budujú dôveru, že obohacovanie je a zostane na mierové účely,“ vyhlásil v nedeľu Araghchi.

Iránske „trvanie na obohacovaní nie je len technické alebo ekonomické,“ vysvetlil najvyšší diplomat, ale v skutočnosti je zakorenené v „túžbe po nezávislosti a dôstojnosti“.

Vyhlásenia najvyšších iránskych predstaviteľov prichádzajú uprostred rastúceho napätia v regióne, kde USA nedávno nasadili ďalšie letecké a námorné prostriedky a opakovane vyhrážali vojenskou akciou. Zároveň Washington a Teherán viedli nepriame rokovania v Ománe, pričom Irán označil tieto kontakty za „dobrý začiatok“.

Hoci USA a Irán majú zlé vzťahy už desaťročia, po niekoľkých neúspešných kolách rokovaní o jadrovom programe krajiny, ktoré sa konali začiatkom minulého roka, sa rýchlo zhoršili. Po neúspešných rokovaniach nasledovala 12-dňová vojna medzi Iránom a Izraelom, ktorá sa skončila bombardovaním jadrových zariadení Iránu zo strany USA. Zatiaľ čo Washington trval na tom, že útoky spôsobili ťažké škody jeho jadrovému programu, Teherán tvrdí, že útok mal len obmedzený vplyv na jeho kapacitu obohacovania uránu.