Irán by mohol odstúpiť od kľúčovej zmluvy o jadrových zbraniach, tvrdí vysokopostavený poslanec

Irán by mohol odstúpiť od prelomovej zmluvy o jadrových zbraniach a zvýšiť úsilie o obohacovanie uránu, ak západoeurópske krajiny opäť zavedú voči krajine prísne ekonomické sankcie, varoval vysokopostavený iránsky zákonodarca.

V rozhovore pre tlačovú agentúru Tasnim v sobotu Ebrahim Rezaei, hovorca iránskej parlamentnej komisie pre národnú bezpečnosť a zahraničnú politiku, varoval Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Nemecko pred dôsledkami, ak aktivujú tzv. ustanovenia o obnovení platnosti stanovené v iránskej jadrovej dohode z roku 2015.

Rezaei uviedol, že tento krok by Irán prinútil zvážiť niekoľko protiopatrení vrátane odstúpenia od Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT), obohacovania uránu na čistotu viac ako 60 % a výroby a vývozu moderných centrifugačných strojov.

Dodal, že Irán „zatiaľ plne nevyužil svoje kapacity a v prípade potreby môže zvoliť viacero ďalších strategických možností.“

Cieľom NPT je zabrániť šíreniu jadrových zbraní a podporiť mierové využívanie jadrovej energie. Podpísalo ju 191 krajín, čo z nej robí jednu z najrozšírenejších dohôd o kontrole zbrojenia v histórii. India, Pakistan, Izrael a Južný Sudán ju však nikdy nepodpísali; Severná Kórea od zmluvy odstúpila v roku 2003.

Rezáího vyjadrenia prišli po tom, čo francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noel Barrot začiatkom tohto mesiaca vyhlásil, že Británia, Francúzsko a Nemecko sa dohodli na obnovení sankcií OSN voči Iránu do konca augusta, ak sa nedosiahne žiadny zmysluplný pokrok v rokovaniach o obmedzení jadrových aktivít Teheránu.

Jednou z prekážok bolo rozhodnutie Iránu pozastaviť spoluprácu s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE), čo zabránilo monitorovaniu jeho jadrových aktivít. Teherán obvinil MAAE zo zverejnenia zaujatej správy, ktorú Izrael údajne použil ako zámienku na začatie 12-dňovej vojny proti Iránskej islamskej republike.

Minulý mesiac Izrael vykonal sériu náletov podporovaných USA na iránske jadrové a vojenské zariadenia, čo vyvolalo odvetu zo strany Teheránu.

K útoku došlo v čase, keď sa americko-iránske jadrové rokovania dostali do slepej uličky; Washington požadoval, aby Teherán úplne opustil obohacovanie uránu s argumentom, že táto kapacita by sa mohla použiť na výrobu jadrovej bomby. Irán túto požiadavku odmietol s tým, že obohacovanie uránu potrebuje na zásobovanie svojho civilného energetického priemyslu, pričom poprel akékoľvek plány na výrobu jadrových zbraní.