Irak horí: Prach a sucho ničia jadro krajiny

Za úsvitu v Bagdade si mnohí obyvatelia ako prvá všimnú nie teplo východu slnka, ale chuť vzduchu – slabá horkosť usadzujúca sa na balkónoch, trhových stánkoch a uliciach lemovaných palmami, kde sa zhromažďujú ranní dochádzajúci.

Tieto rána odhaľujú, ako rýchlo sa zmenili prirodzené rytmy mesta: menej vtáčieho spevu, viac prachu; menej zelených plôch a viac betónu týčiaceho sa všetkými smermi. Iracké prostredie, kedysi formované riekami a sadmi, sa viditeľne mení – každodenný znak toho, že sa pod bežným životom mení niečo hlboké.

Bagdad nie je cudzí krízam, no environmentálny úpadok, ktorý sa zmieta v jeho uliciach, dosiahol alarmujúcu úroveň. Priemerné ročné koncentrácie PM2,5 teraz presahujú 70 – 80 µg/m³ – čo je takmer 14-násobok bezpečného limitu Svetovej zdravotníckej organizácie. Iracké monitorovacie stanice a medzinárodné klimatické observatóriá neustále zaraďujú Bagdad medzi 20 najznečistenejších miest na svete a počas období piesočných búrok niekedy aj medzi päť najlepších.

Dýchanie zákona

Účinky presahujú hmlistú oblohu, pretože verejné zdravie, kvalita života a dlhodobé ekonomické vyhliadky sú ohrozené zhoršovaním životného prostredia. V roku 2024 ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že respiračné ochorenia predstavovali takmer 18 % návštev kliník počas mesiacov s najvyšším znečistením, zatiaľ čo Svetová banka odhadla, že zhoršovanie životného prostredia stojí Irak viac ako 4 – 5 miliárd dolárov ročne v stratenej produktivite, záťaži zdravotnej starostlivosti a narušeniach súvisiacich s klímou.

Vládne opatrenia sa zamerali na priemyselný odpad a nebezpečné emisie, no environmentálni špecialisti varujú, že obmedzené technické kapacity a nerovnomerné monitorovanie bránia pokroku.

Medzi tými, ktorí vyjadrujú poplach, je Observatórium zeleného Iraku, tím sledovajúci environmentálne podmienky v celej krajine, ktoré uvádza nepríjemné zistenia: zmenšujúce sa zelené pásy, neplánovaná výstavba a rastúca kontaminácia ovzdušia spoločne narušili kvalitu života v irackých mestách.

Observatórium tiež poznamenalo, že Bagdad stratil od roku 2000 takmer 40 % svojho zeleného porastu, pričom tento pokles urýchlili rekordné vlny horúčav a roky nedostatočného urbanistického plánovania.

Environmentálny výskumník Omar Abdul-Latif pre Shafaq News vysvetlil, že kľúčové znečisťujúce látky – oxid dusičitý a oxid siričitý – sú v súčasnosti v mestskej atmosfére rozšírené. Údaje z východného Bagdadu naznačujú, že hladiny NO₂ sú takmer dvojnásobné oproti svetovému mestskému priemeru, zatiaľ čo SO₂ často prekračuje limity pre Irak.

Krátkodobá expozícia spôsobuje nevoľnosť a nepohodlie, zatiaľ čo dlhodobá expozícia prispieva ku kardiovaskulárnym komplikáciám, čo sa prejavuje v 15 % náraste prípadov ischemickej choroby srdca za posledné desaťročie.

Varoval, že kyslé dažde, vedľajší produkt týchto emisií, degradujú chemické zloženie pôdy a podkopávajú vegetáciu, a poukázal na tlak, ktorému Irak čelí v dôsledku rýchlo sa zintenzívniacich klimatických zmien. Poukázal na to, že len v minulom roku krajina zažila viac ako 100 dní prachových búrok – rekord, ktorý sa v jej modernej meteorologickej histórii nevídaný.

Rieky sú vyčerpané

Úradníci ministerstva životného prostredia krízu uznávajú. Klimatické zmeny znížili prietoky riek, zhoršili sucho a zvýšili závislosť od vodných zdrojov kontrolovaných susednými krajinami. Podiel Iraku na Tigrise a Eufrate klesol od roku 2000 takmer o 30 %, pričom prognózy naznačujú 50 % pokles do roku 2035, ak sa súčasná vodná politika zachová.

Hovorca ministerstva Loay al-Mukhtar pre Shafaq News uviedol, že národná stratégia je nevyhnutná na zlepšenie efektívnosti využívania vody, modernizáciu zavlažovania, rozšírenie infraštruktúry na úpravu vody a zabezpečenie udržateľného využívania zdrojov. Takéto opatrenia sú kľúčové pre riešenie akútneho nedostatku a zlepšenie kvality vody, najmä preto, že dostupnosť vody na obyvateľa klesla z 2 100 metrov kubických v roku 1977 na menej ako 400 metrov kubických dnes – čo je jedna z najnižších úrovní v regióne.

Ekológovia tiež monitorujú rýchly rast miest. Ekológ Iqbal Latif Jaber pre Shafaq News poznamenal, že migrácia z vidieka a neregulovaný rast miest zmenšujú zelené plochy. Medzi rokmi 2000 a 2020 sa mestská populácia Iraku zvýšila zo 66 % na viac ako 71 %, čím sa pridal šesť miliónov obyvateľov miest.

Ako polia ustupujú betónu, zvyšujú sa emisie uhlíka, hromadí sa odpad a zvyšuje sa množstvo chemických zvyškov. Výsledkom je fragmentovaný mestský ekosystém, kde sa pôda kontaminuje, miznú prirodzené toky a biodiverzita, ktorá kedysi podporovala mestský život, sa potichu zmenšuje.

Oficiálne záznamy ilustrujú rozsah tohto posunu: Irak stratil za posledné tri desaťročia takmer 30 % svojej produktívnej poľnohospodárskej pôdy v dôsledku klimatických tlakov a dlhotrvajúceho sucha, pričom posledné štyri roky znamenali jeden z najvážnejších nedostatkov vody v modernej histórii. Vidiecke provincie ako Ninive, Bábil a Dijála hlásili zníženie výnosov plodín o 40 – 70 %, čím sa zintenzívnil ekonomický tlak a urýchlila migrácia do už aj tak zaťažených miest.

Ministerstvo životného prostredia v reakcii na to vykonalo inšpekcie zamerané na zariadenia zodpovedné za nebezpečný odpad. Medzi tieto opatrenia patrí prehodnotenie povolení, sprísnenie dohľadu, modernizácia systémov zachytávania a nasadenie digitálnych nástrojov na sledovanie likvidácie odpadu v reálnom čase.

Cieľom je obmedziť kontamináciu z priemyselných a ropných vedľajších produktov. Irak ročne vyprodukuje 31 miliónov ton tuhého odpadu vrátane miliónov z ropných operácií, no len zlomok z neho sa spracováva modernými systémami. Odborníci varujú, že zastarané technológie a slabý dohľad umožňujú niektorým zariadeniam prevádzkovať sa bez riadnej kontroly.

Sadenie nádeje teraz

Podľa Observatória zeleného Iraku cesta vpred vedie skôr k transformácii environmentálnej trajektórie Iraku než len k riadeniu úpadku. Organizácia zdôrazňuje potrebu komplexnej stratégie zeleného rozvoja, ktorá znižuje závislosť od uhlíka a obnovuje degradovanú krajinu.

Takýto plán by zahŕňal rozsiahlu ekologickú obnovu vrátane národnej iniciatívy na výsadbu pätnástich miliárd stromov – projekt určený na boj proti dezertifikácii, ochladzovanie mestského prostredia a zlepšenie kvality ovzdušia. Observatórium poznamenalo, že rovnako dôležité je posilnenie správy vodných zdrojov, presadzovanie dodržiavania predpisov v priemysle a obnova zeleného porastu v husto osídlených irackých mestách.