Horných 0,001 % vlastní trikrát viac bohatstva ako najchudobnejšia polovica ľudstva, uvádza sa v správe.

Globálna nerovnosť zostáva na „extrémnej“ úrovni, pričom menej ako 60 000 multimilionárov, teda horných 0,001 %, v súčasnosti kontroluje trikrát viac bohatstva ako spodných 50 % ľudstva dohromady, uvádza sa v Správe o svetovej nerovnosti z roku 2026.

Štúdia, ktorú zostavilo viac ako 200 výskumníkov a ktorá bola publikovaná v stredu, uvádza, že táto nerovnosť sa odráža vo všetkých kategóriách, keďže najbohatšia desatina svetovej populácie v súčasnosti vlastní takmer tri štvrtiny všetkého bohatstva, zatiaľ čo najchudobnejšia polovica vlastní sotva 2 %.

Príjem je rozdelený podobným spôsobom. Horných 10 % zarába viac ako zvyšných 90 % dohromady, zatiaľ čo najchudobnejšia polovica získava menej ako desatinu globálneho príjmu.

„Výsledkom je svet, v ktorom malá menšina ovláda bezprecedentnú finančnú moc, zatiaľ čo miliardy ľudí sú vylúčené aj zo základnej ekonomickej stability,“ napísali autori.

Podľa výskumu rozdiel v odmeňovaní mužov a žien „pretrváva vo všetkých regiónoch“, pričom ženy tvoria niečo vyše štvrtiny globálnych príjmov z práce, čo je podiel, ktorý sa od roku 1990 takmer nezmenil.

Globálna priepasť je viditeľná dlho predtým, ako ľudia vstúpia na trh práce, uvádza sa v správe. Priemerné výdavky na verejné vzdelávanie na jedného študenta školského veku sú v subsaharskej Afrike približne 230 dolárov ročne, v porovnaní s 8 600 dolármi v Európe a 10 500 dolármi v Severnej Amerike a Oceánii, čo odráža pomer viac ako 40 k 1.

Autori tvrdia, že získavanie peňazí zhora by mohlo túto priepasť zmenšiť. 3-percentná globálna daň pre menej ako 100 000 centmilionárov a miliardárov by priniesla približne 750 miliárd dolárov ročne, čo sa zhruba rovná kombinovaným rozpočtom na vzdelávanie krajín s nízkymi a strednými príjmami.

Štúdia ukázala, že chudobnejšie krajiny sú tlačené globálnym finančným systémom nakloneným bohatým štátom. Rozvinuté ekonomiky si môžu lacno požičiavať a dosahovať vyššie výnosy v zahraničí, čo im umožňuje fungovať ako „finanční rentiéri“. Správa uzatvára, že približne 1 % svetového HDP každoročne prúdi z chudobnejších krajín do bohatších prostredníctvom dlhovej služby, repatriácie zisku a iných finančných tokov, čo je takmer trikrát viac ako globálna rozvojová pomoc.