Grónsko sa zameriava na čínske investície uprostred „nového svetového poriadku“

Grónsko zvažuje možnosť prizvať čínske investície na rozvoj svojho ťažobného sektora vzhľadom na napätie s USA a obmedzenú spoluprácu s EÚ, povedala v utorok pre Financial Times ministerka pre obchod a nerastné zdroje ostrova Naaja Nathanielsenová.

Grónsko, autonómne územie Dánska, disponuje rozsiahlymi, ale ťažko využiteľnými zásobami nerastov, ako je zlato a meď. Zahraničný kapitál je nevyhnutný pre rozvoj týchto zdrojov, no nedávne geopolitické napätie sťažuje zabezpečenie spoľahlivých partnerstiev.

„Snažíme sa zistiť, ako vyzerá nový svetový poriadok,“ povedala Nathanielsenová a dodala, že Grónsko „má problém nájsť si pevnú pôdu pod nohami“ vo vyvíjajúcich sa vzťahoch so svojimi západnými spojencami.

Arktický ostrov podpísal memorandum o porozumení s USA o rozvoji nerastných surovín počas prvého funkčného obdobia prezidenta Donalda Trumpa. Podľa Nathanielsenovej sa však blíži ku koncu. Vláda v Nuuku sa ho neúspešne pokúšala obnoviť počas administratívy bývalého amerického prezidenta Joea Bidena.

Po Trumpovom návrate do úradu v januári Grónsko dúfalo, že oživí diskusie o obnovení memoranda. Americký prezident namiesto toho hovoril o kúpe ostrova a odmietol vylúčiť použitie vojenskej sily na presadenie americkej suverenity nad ním.

Nathanielsenová označila takéto vyhlásenia za „neúctivé a nechutné“ a dodala, že Grónsko „si neželá byť americké“.

Čína prejavila záujem o nerastné bohatstvo Arktídy vrátane ropy, plynu a minerálov. Investovala do ruských energetických projektov a prejavila záujem o grónsky ťažobný sektor. Žiadne čínske spoločnosti však v súčasnosti v Grónsku neprevádzkujú aktívne bane, hoci jedna firma má menšinový podiel v neaktívnom projekte.

Podľa Nathanielsenovej sa čínski investori môžu zdráhať, pretože nechcú „nič provokovať“.

„V tomto zmysle sú čínske investície samozrejme problematické, ale do istej miery aj americké,“ povedala.

Grónsko by uprednostnilo užšiu spoluprácu s EÚ, ktorá je viac v súlade s jeho environmentálnymi prioritami, uviedla ministerka. Angažovanosť bloku je však pomalá, pričom v súčasnosti sa vyvíja iba jeden projekt vedený dánsko-francúzskym konzorciom. Očakáva sa, že baňa začne prevádzku do piatich rokov.

V súčasnosti má Grónsko dve fungujúce bane: jednu na zlato, ktorú prevádzkuje islandsko-kanadská firma Amaroq Minerals, a druhú na anorthozit, svetlú priemyselnú horninu, ktorú spravuje dcérska spoločnosť kanadskej spoločnosti Hudson Resources.