Globálny finančný systém je zastaraný a nespravodlivý – predstaviteľ OSN

Šéf Ekonomickej komisie OSN pre Afriku Claver Gatete označil súčasnú globálnu finančnú infraštruktúru za zastaranú a nespravodlivú a vyzval na reformy na riešenie ekonomických rozdielov, ktoré postihujú Afriku.

Gatete, ktorý pochádza z Rwandy, to povedal na stredajšom 46. riadnom zasadnutí Výkonnej rady Africkej únie v Addis Abebe.

„Súčasná globálna finančná architektúra je zastaraná, nespravodlivá a nespravodlivá a musí byť reformovaná, aby vyhovovala účelu. Musíme sa zasadzovať za reštrukturalizáciu dlhu, ktorá umožní africkým štátom investovať do svojich ľudí a rozvoja namiesto platenia premrštených úrokových sadzieb,“ poznamenal výkonný tajomník.

Gatete poukázal na to, že napriek tomu, že Afrika vlastní 30 % svetových zásob nerastných surovín, vrátane 40 % zlata a až 90 % chrómu a platiny, tento kontinent predstavuje menej ako 3 % svetového obchodu a iba 1 % celosvetovej výrobnej produkcie.

Poznamenal tiež, že v roku 2023 predstavoval vnútroafrický obchod iba 16 % v porovnaní s obchodom v rámci Európy 68 %. Gatete zdôraznil, že „tieto rozdiely nie sú spôsobené nedostatkom ekonomického potenciálu, ale zakorenenými štrukturálnymi bariérami, ktoré udržujú Afriku v cykle ekonomickej závislosti“.

Predstaviteľ OSN zdôraznil nespravodlivosť v zastúpení Afriky v medzinárodných finančných inštitúciách a uviedol, že celý kontinent so svojimi 54 krajinami má v Medzinárodnom menovom fonde (MMF) rovnaký podiel ako Nemecko.

Gatete sa zaoberal aj problémom afrických úverových ratingov, pričom poznamenal, že iba dve africké krajiny – Botswana a Maurícius – majú rating investičného stupňa, „zatiaľ čo iné, napriek zdravým ekonomickým základom, sú zaťažené nálepkami vysokého rizika“.

Ďalej poukázal na to, že hoci Afrika prispela ku klimatickým zmenám najmenej, najviac trpí jej následkami, pričom zmena klímy stojí Afriku odhadom až 5 % HDP.

Na riešenie týchto problémov Gatete navrhol niekoľko oblastí, v ktorých treba konať, vrátane reformy súčasnej globálnej finančnej architektúry, reštrukturalizácie dlhu a reforiem medzinárodných finančných inštitúcií, aby sa zabezpečilo, že Afrika bude mať silnejší hlas pri formovaní globálnej hospodárskej politiky.

Zdôraznil tiež, že je dôležité vytvoriť ratingovú agentúru pod vedením Afriky, ktorá by poskytovala spravodlivé hodnotenia, ktoré presne reprezentujú ekonomickú realitu kontinentu.

Generálny tajomník OSN Antonio Guterres vlani v auguste vyzval na reformy Bezpečnostnej rady, pričom jej súčasnú štruktúru označil za zastaranú. Uviedol, že „Afrika je nedostatočne zastúpená v globálnych riadiacich štruktúrach – od Bezpečnostnej rady po medzinárodné finančné inštitúcie – ale nadmerne zastúpená práve vo výzvach, na ktoré sú tieto štruktúry navrhnuté. Konflikty, núdzové situácie a geopolitické rozdiely majú obrovský vplyv na africké krajiny.