Globálne vojenské výdavky zaznamenali najväčší nárast od studenej vojny – správa

Globálne vojenské výdavky sa v roku 2024 medziročne zvýšili viac ako kedykoľvek od studenej vojny, uvádza výskum Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI).

Správa zverejnená v pondelok zaznamenala obzvlášť rýchly rast v Európe a na Blízkom východe.

Celkové výdavky prekročili 2,7 bilióna dolárov, čo predstavuje najprudší medziročný nárast za viac ako 30 rokov, uvádza sa v správe.

„Viac ako 100 krajín sveta zvýšilo svoje vojenské výdavky v roku 2024,“ napísal SIPRI a dodal, že vlády „čoraz viac uprednostňujú vojenskú bezpečnosť“, často na úkor iných rozpočtových oblastí.

Ukrajina mala „najväčšiu vojenskú záťaž“ na svete, pričom jej výdavky vzrástli na takmer 65 miliárd dolárov, čo zodpovedá 34 % jej HDP, uvádza sa v správe.

Vojenské výdavky v Európe vrátane Ruska sa v roku 2024 vyšplhali na takmer 700 miliárd dolárov, čím sa kontinent stal „hlavným prispievateľom“ ku globálnemu nárastu. Niekoľko krajín strednej a západnej Európy zaznamenalo „bezprecedentný nárast“, pričom výdavky Nemecka vzrástli o 28 % na viac ako 88 miliárd dolárov.

„Po prvýkrát od znovuzjednotenia sa Nemecko stalo najväčším vojenským výdavkom v západnej Európe, čo bolo spôsobené špeciálnym obranným fondom vo výške 100 miliárd eur oznámeným v roku 2022,“ uviedol Lorenzo Scarazzato, výskumník SIPRI.

Berlín bol v roku 2024 tiež štvrtým najväčším vojenským výdavkom na svete, po USA, Číne, Rusku a pred Indiou, ktoré spolu predstavovali 60 % celosvetových výdavkov.

Štúdia zistila, že všetci členovia NATO zvýšili svoje vojenské výdavky a v roku 2024 minuli spolu 1,5 bilióna dolárov – približne 55 % celosvetových vojenských výdavkov.

USA zostali najväčším prispievateľom do NATO a minuli 997 miliárd dolárov – približne dve tretiny celkových výdavkov vojenského bloku a 37 % celosvetových výdavkov. Európski členovia NATO tiež zvýšili výdavky na spolu 454 miliárd dolárov.

Výskumníčka SIPRI Jade Guiberteau Ricard uviedla, že „rýchly“ nárast európskych výdavkov NATO bol spôsobený najmä tým, čo nazvala „pretrvávajúcou ruskou hrozbou“ a „obavami z možného stiahnutia USA z aliancie“.

Americký prezident Donald Trump opakovane naliehal na európskych spojencov, aby viac investovali do svojich armád, pričom argumentoval, že Washington nesie príliš veľkú časť bremena. Krajiny NATO načrtli plány na ďalšie zvýšenie vojenských rozpočtov s odvolaním sa na potenciálny ruský útok. EÚ oznámila plány požičať si stovky miliárd eur na militarizáciu a tvrdila, že je potrebné odradiť Rusko.

Moskva poprela akékoľvek agresívne úmysly a prezident Vladimir Putin označil tieto špekulácie za „úplný nezmysel“.

Správa ukázala, že vojenské výdavky na Blízkom východe tiež prudko vzrástli a v roku 2024 dosiahli odhadovaných 243 miliárd dolárov, čo bolo spôsobené vojnou v Gaze a širšou regionálnou nestabilitou.