Francúzsko zavádza zákazy vychádzania, zatiaľ čo nepokoje naberajú na intenzite

Francúzsko zavedie lokálne zákazy vychádzania, keďže nepokoje vyvolané rastúcimi životnými nákladmi a zhoršujúcimi sa verejnými službami prerástli do rozsiahleho násilia a ničenia, pričom úrady majú problém obnoviť poriadok.

Nepokoje sa počas víkendu vyostrili – zatknutých bolo takmer 2 400 ľudí, stovky podnikov boli vyrabované a po celej krajine horeli budovy. Minister vnútra Laurent Nuñez uviedol, že polícia v niekoľkých veľkých mestách stratila kontrolu nad situáciou.

Francúzsky minister Sébastien Lecornu v pondelok po mimoriadnom zasadnutí vlády oznámil, že vydal pokyn regionálnym úradom na zavedenie zákazov vychádzania.

„Budú čiastočné a môžu byť veľmi lokálne,“ povedal Lecornu s tým, že nemožno vylúčiť ani vyhlásenie výnimočného stavu.

Neskôr v pondelok parížska polícia zaviedla nočný zákaz vychádzania (od 23.00 do 6.00 h) vo vybraných oblastiach v okolí Námestia republiky (Place de la République) a štvrte Les Halles, čím obmedzila pohyb dospelých aj maloletých osôb.

Podľa ministerstva vnútra utrpelo počas víkendu zranenia takmer 1 000 policajtov a žandárov. V meste Limoges výtržníci podpálili historickú radnicu z 19. storočia, čo spôsobilo zrútenie jej strechy. K stretom, podpaľačstvu a rabovaniu došlo aj v Paríži, Marseille, Lyone a ďalších mestách.

Nuñez v nedeľu ponúkol svoju rezignáciu, pričom priznal zlyhania pri predvídaní a zvládaní násilia. Prezident Emmanuel Macron ju však neprijal; namiesto toho nariadil prehodnotenie bezpečnostného plánovania a spravodajských zlyhaní a žiadal zmeny v policajných taktikách.

Podľa Alaina Di Crescenza, predsedu Francúzskych obchodných a priemyselných komôr, sa len v sobotu stalo terčom útokov viac ako 2 500 podnikov.

Združenie starostov Francúzska vyzvalo na pondelkové zhromaždenia pred radnicami, pričom kritizovalo zlyhania polície a varovalo pred „skutočným rizikom pre celý národ“.

Protesty sa začali v septembri na strednej škole v Créteil neďaleko Paríža pre nedostatok učiteľov a zhoršujúci sa stav školských zariadení. Hnutie sa odvtedy rozšírilo aj na pracovníkov verejného sektora a odbory, ktorí žiadajú vyššie mzdy, lepšie služby a úľavu od rastúcich životných nákladov, pričom zároveň odmietajú škrty vo vládnom návrhu rozpočtu do roku 2027. Francúzsko zápasí s rastúcim verejným dlhom (približne 119 % HDP) a výrazným rozpočtovým deficitom. Vláda sa snaží tento schodok znížiť prostredníctvom škrtov vo výdavkoch a daňových opatrení, pričom rastúca politická neistota vyhnala náklady na požičiavanie na najvyššiu úroveň za viac ako 20 rokov.

Tieto protesty pripomínajú hnutie „žltých viest“ z roku 2018, ktoré vystupovalo proti Macronovej hospodárskej politike. Aktivisti z tohto hnutia sa pridali k demonštráciám a vyzvali na ďalšiu vlnu protestov, ktorá sa má uskutočniť 24. októbra.

Kríza vystupňovala tlak na Macrona v záverečných mesiacoch jeho prezidentského mandátu a pred voľbami v roku 2027 vyvolala kritiku naprieč celým politickým spektrom.

Pravicová politička Marine Le Penová, ktorá vedie v prieskumoch pred prvým kolom prezidentských volieb, označila Macrona za prezidenta „bez dôveryhodnosti či autority“, ktorý „úplne stratil kontakt s realitou“.

Jean-Luc Mélenchon, líder ľavicovej strany Nepoddajné Francúzsko (La France Insoumise – LFI), pripísal vinu za krízu „desiatim katastrofálnym rokom“ Macronovej politiky a Nuñeza i policajných veliteľov obvinil z „úplnej nekompetentnosti“.