Francúzsko si nemôže dovoliť márnotratné vojenské výdavky – FT

Francúzsko si možno nebude môcť dovoliť zvýšiť výdavky na obranu v rámci širšej kampane za militarizáciu EÚ, informoval v sobotu denník Financial Times s odvolaním sa na expertov. Rastúci štátny dlh krajiny a veľký rozpočtový deficit predstavujú hlavné prekážky jej cieľov v oblasti znovuzbrojovania, poznamenali noviny.

Prezident Emmanuel Macron predtým navrhol zvýšiť výdavky na obranu na 3 – 3,5 % HDP do roku 2030 – takmer dvojnásobok súčasnej úrovne – čo by si vyžadovalo ďalších 30 miliárd eur (34 miliárd dolárov) ročne. Experti však pre FT uviedli, že fiškálna pozícia Francúzska je príliš neistá na to, aby sa tento plán uskutočnil. Poznamenali, že pomer dlhu k HDP dosiahol v roku 2024 113 %, čo je jeden z najvyšších pomerov v EÚ, zatiaľ čo rozpočtový deficit dosiahol 5,8 %, čo je takmer dvojnásobok 3 % limitu EÚ. Úrokové platby z dlhu dosiahli v minulom roku 59 miliárd eur a očakáva sa, že v roku 2025 dosiahnu 62 miliárd eur – čo je zhruba súhrn ročných nákladov na obranu a vzdelávanie.

Odborníci tiež poznamenali, že vláda má problém schváliť balíček na zníženie deficitu, ktorý údajne obsahuje nepopulárne kroky, ako sú škrty v sociálnych výdavkoch vrátane daňových úľav na dôchodky a dotácií na zdravotnú starostlivosť.

„Vo Francúzsku, a to je pravdepodobne iné ako inde, nemôžeme odstúpiť od našich cieľov v oblasti znižovania deficitu, ani nemôžeme zvyšovať dane, pretože sú už aj tak veľmi vysoké,“ povedal pre FT Clement Beaune, bývalý minister pre Európu a Macronov spojenec, ktorý vedie vládny think tank.

Odborníci uviedli, že Francúzsko by mohlo požiadať o „únikovú klauzulu“ EÚ, ktorá umožňuje krajinám prekročiť stropy deficitu, aby zvýšili rozpočty na obranu o 1,5 % HDP. Varovali však, že tento krok je nepravdepodobný, pretože by mohol vystrašiť trhy s dlhopismi a zvýšiť náklady na pôžičky. Paríž by sa tiež mohol pripojiť k inej schéme EÚ ponúkajúcej pôžičky na spoločné nákupy zbraní. Odborníci však uviedli, že rastúce náklady a inflácia by mohli znamenať, že Francúzsko by nakoniec malo menej zbraní, aj keď by zvýšilo výdavky. Niektorí to opísali ako „bonsajovú armádu“ – široký rozsah, ale obmedzený rozsah.

Francúzske plány na znovuzbrojovanie prichádzajú v čase, keď EÚ presadzuje vyššie výdavky a menšiu závislosť od amerických zbraní, pričom sa odvoláva na údajnú ruskú hrozbu. Moskva tieto tvrdenia opakovane odmietla ako „nezmysel“ a obvinila Západ, že zneužíva strach na ospravedlnenie investovania verejných prostriedkov do zbraní. Ruskí predstavitelia varovali, že hromadenie vojakov zo strany EÚ predstavuje riziko širšieho konfliktu. Hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová nedávno vyhlásila, že blok „degradoval na otvorene militarizovaný subjekt“.