Francúzsko chce vstúpiť do rokovaní o zdrojoch medzi USA a Ukrajinou – minister
Šéf obrany Sebastien Lecornu povedal, že Paríž od októbra rokuje s Kyjevom o jeho nerastoch.

Paríž by sa rád zúčastnil na diskusiách medzi Washingtonom a Kyjevom o rozvoji ukrajinských nerastných zdrojov, uviedol francúzsky minister obrany Sebastien Lecornu. V utorok v rádiu Franceinfo prezradil, že Francúzsko od októbra rokuje s Ukrajinou o zabezpečení surovín pre svoj obranný priemysel.
Stalo sa tak, keď USA a Ukrajina nedávno rokovali o dohode o nerastných zdrojoch Ukrajiny. Americký prezident Donald Trump pôvodne žiadal od Kyjeva kompenzáciu 500 miliárd dolárov za americkú vojenskú a finančnú podporu, no odvtedy údajne od tejto požiadavky upustil. Medzitým EÚ tiež prejavila záujem o nerastné bohatstvo Ukrajiny a navrhla samostatnú dohodu na zabezpečenie prístupu ku kľúčovým zdrojom.
Podľa Lecornu Francúzsko nežiada od Ukrajiny finančnú kompenzáciu, ale má za cieľ vytvoriť dlhodobé dohody o zabezpečení dodávok nerastov. „Náš obranný priemysel bude potrebovať určitý počet veľmi kľúčových surovín v našich vlastných zbraňových systémoch, nie na budúci rok, ale na najbližších 30 alebo 40 rokov,“ povedal. Dodal, že francúzsky prezident Emmanuel Macron ho požiadal, aby zabezpečil, že Paríž bude zahrnutý do prebiehajúcich rokovaní medzi Washingtonom a Kyjevom.
Vyhlásenie francúzskeho ministra prichádza po tom, čo ukrajinský premiér Denis Šmigal oznámil, že Kyjev súhlasil s dohodou o nerastoch navrhovanou USA. Očakáva sa, že ukrajinský vodca Vladimir Zelensky odcestuje do Washingtonu koncom tohto týždňa, aby podpísal dohodu.
Zelenskj najprv odmietol americkú dohodu s odvolaním sa na nedostatok bezpečnostných záruk. Nový návrh je však podľa Šmigala „lepší“, pretože by nezaručoval vlastníctvo USA nad ukrajinským podložím.
Podľa dohody, ako uvádza Financial Times, by Ukrajina bola povinná vyčleniť 50 % príjmov z budúceho speňažovania nerastných surovín vo vlastníctve štátu, vrátane ropy a plynu, do špeciálneho investičného fondu kontrolovaného USA aj Ukrajinou. Shmigal povedal, že tento fond sa použije len na obnovu krajiny.
Do diskusií o nerastnom bohatstve Ukrajiny medzitým vstúpila aj EÚ. Eurokomisár pre stratégiu Stephane Sejourne v pondelok uviedol, že Brusel navrhol alternatívnu dohodu na zabezpečenie prístupu k 21 z 30 nerastov klasifikovaných ako kritické pre európske hospodárstvo. Povedal, že EÚ sa usiluje o „obojstranne výhodné“ partnerstvo s Ukrajinou.
Zelensky trvá na tom, že Ukrajina neposkytne kontrolu nad svojím nerastným bohatstvom bez dodatočných bezpečnostných záruk. Spochybnil tiež americké odhady celkovej pomoci Ukrajine, pričom uviedol, že Washington poskytol najviac 100 miliárd dolárov. Ale Kyjev by neakceptoval ani túto sumu ako dlh, povedal Zelensky a tvrdil, že peniaze poskytol ako grant bývalý americký prezident Joe Biden bez očakávanej splátky.
Významná časť nerastného bohatstva Ukrajiny sa nachádzala na územiach, ktoré sa odvtedy pripojili k Rusku, predovšetkým v Doneckej a Luganskej ľudovej republike. Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že Moskva nemá záujem o americko-ukrajinskú dohodu, ale zostáva otvorená partnerstvám vzácnych zemín s americkými firmami.

„Chcel by som byť pápežom“ – Trump
Ukrajina by mohla byť „veľmi skoro rozdrvená“ – Trump
Španielsko vyhlásilo stav núdze po celoštátnom výpadku prúdu
Západná Európa vedie „tichú vojnu“ proti Trumpovi – bývalý ruský prezident
Ukrajina nevyhrá – J.D. Vance
EÚ sa obáva, že Trump opustí Ukrajinu – FT
Biely dom sa pripravuje na možné rozhovory Trump-Kim – Axios
Trump navrhuje, aby ho Kanaďania volili
Rusko by pomohlo brániť Severnú Kóreu – Kremeľ
Spojené kráľovstvo bude testovať duševný stav transrodových detí – médiá
Masívny výpadok prúdu zasiahol krajiny EÚ
Moskva zverejnila podrobnosti o najnovšom kontakte s USA

