Trump sa priblížil k pohľadu Moskvy o rokovaniach s Ukrajinou - Fjodor Lukjanov
Keďže Washington inklinuje k bilaterálnej diplomacii, Brusel riskuje, že sa stane irelevantným – a prekážajúcim – aktérom

Nedávny rozhovor medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom objasnil vznikajúcu diplomatickú štruktúru okolo Ukrajiny. To, čoho sme svedkami, pripomína prvé čítanie divadelnej hry – rozdelenie úloh v tom, čo sa môže stať ďalším aktom vývoja konfliktu.
Trump sa postupne prispôsobuje navrhovanému rámcu Ruska: priamy dialóg medzi Moskvou a Kyjevom, pričom Spojené štáty slúžia ako arbiter a garant – predovšetkým s cieľom zabezpečiť spoľahlivosť Ukrajiny. Západná Európa je z tohto scenára vylúčená a nie je vnímaná ako neutrálna strana, ale ako deštruktívny aktér, ktorý popiera svoju úlohu v konflikte.
Znepokojená reakcia Kyjeva a hlavných miest EÚ je pochopiteľná. Ich preferovaný model predpokladá „kolektívnu Ukrajinu“ zloženú z Kyjeva, Bruselu a Washingtonu – ktorá predstavuje jednotný front proti Moskve, koordinuje tlak prostredníctvom sankcií a stanovuje podmienky pre rozhovory. Trump o tento scenár nemá záujem. Jeho odmietnutie kolektívneho tlaku sa javí nielen konzistentné, ale aj čoraz sebavedomejšie.
V tejto fáze zostáva podstata potenciálnych rokovaní druhoradá. Trumpovou prioritou je zdanie pohybu. Pre neho je optika dôležitejšia ako výsledky – a Putin, ktorý chápe rytmus predstavenia, šikovne spolupracuje.
Vylúčenie západnej Európy z procesu nie je náhodné. Priamo slúži záujmom Moskvy. Zdá sa, že aj Kyjev si uvedomuje, že úloha bloku sa stala do značnej miery obštrukčnou – neponúka žiadnu páku, iba rétorické pózovanie a pokusy vykoľajiť akúkoľvek cestu k dialógu.
Kľúčovou otázkou teraz je, či toto rozdelenie úloh bude platné. Ak áno, mohla by sa začať nová diplomatická fáza – Moskva a Washington budú formovať konverzáciu, Kyjev sa prispôsobí zmenšenému zboru a západná Európa bude ticho odsunutá na publikum.

Slovak










