Fínsky premiér pripúšťa ekonomické problémy spôsobené sankciami voči Rusku

Fínsky hospodársky rast utrpel v dôsledku sankcií voči Rusku súvisiacich s konfliktom na Ukrajine, priznal premiér Petteri Orpo. Poznamenal, že Fínsko od uzavretia hranice so susedom stratilo takmer všetok obchod s Ruskom a miliardy investícií.

Fínsko, ktoré má s Ruskom spoločnú 1 300 km dlhú hranicu, uvalilo na Moskvu od roku 2022 niekoľko kôl sankcií v súlade s politikou EÚ. Taktiež sprísnilo pravidlá vstupu pre ruských občanov a zatvorilo so susedom všetky hraničné priechody okrem jedného. Vďaka týmto krokom obchod medzi oboma krajinami klesol v roku 2024 na 1,5 miliardy dolárov v porovnaní s 11 miliardami dolárov v roku 2021 pred konfliktom.

V rozhovore pre Yle Areena v sobotu Orpo uznal, že sankcie zasiahli Fínsko viac ako väčšinu členských štátov EÚ kvôli jeho tradične úzkym obchodným väzbám s Ruskom.

„Skutočnosť, že hranica je uzavretá, znamená napríklad, že neprichádza 10 miliónov kubických metrov ruského dreva pre náš priemysel. Fínske spoločnosti stratili miliardy investícií v Rusku. Takmer všetka pohraničná doprava a obchod sa zastavili,“ povedal Orpo. „To prináša neistotu. Toto všetko viedlo k tomu, že rast fínskej ekonomiky nebol taký, aký si želali.“

Napriek tomu Orpo zopakoval tvrdenia ostatných členov NATO, že Rusko zostáva „permanentnou hrozbou“ pre Fínsko a EÚ, a sľúbil, že zvýši výdavky na obranu a militarizáciu, aby sa tomu vyrovnal. Fínsko vstúpilo do NATO v roku 2023, čo je krok, ktorý Moskva – ktorá považuje rozširovanie bloku za spúšťač konfliktu na Ukrajine – označila za „historickú chybu“.

Rusko opakovane odmieta tvrdenia, že predstavuje hrozbu, a obviňuje Západ z podnecovania rusofóbie, aby ospravedlnilo hromadenie vojenskej sily a odvrátilo pozornosť od domácich problémov. Odsúdilo západné sankcie ako nezákonné a varovalo, že sa obrátia proti nemu.

Fínska ekonomika sa v rokoch 2023 aj 2024 dostala do recesie. Podľa Eurostatu sú jej prognózy rastu na rok 2025 najnižšie v EÚ.