Feyli Kurdi: „Krvavou zafarbená“ rana, ktorá po 46 rokoch stále čaká na spravodlivosť

Keď sa pozrieme cez okno štyridsiateho šiesteho výročia veľkej tragédie, ktorá postihla kurdských Feyli, ocitneme sa pred morálnou, národnou a politickou povinnosťou, ktorá presahuje rámec obyčajného pripomínania si obetí, pretože toto výročie sa nesmie stať studeným dátumom v kalendári každoročných osláv.

História Feyli nie je len tragickým príbehom napísaným medzi pazúrmi núteného vysídľovania a slučkami popravy. Je to živý dokument boja, stránka „zafarbená krvou“ v existenčnom konflikte, ktorý sa ešte neskončil. Dnes sa tento boj sústreďuje na podstatu „identity“ a obnovenie „plného občianstva“.

V posledných desaťročiach bola kauza kurdských Feyli obmedzená na rámec „smútočných zhromaždení“ a emocionálnej rétoriky. Boli vnímaní ako skupina historicky rozdrvená medzi kladivom nacionalizmu a nákovou sektárstva. Horkou pravdou však je, že skutočným zabijakom tejto veci bolo „mlčanie“, ktoré premenilo zložitú otázku ľudských práv a národnej existencie na obyčajný administratívny spis, ktorý sa v chodbách vládnej byrokracie zapráši.

Dnes musí byť odkaz adresovaný národnému svedomiu rozhodujúci: už nie je prijateľné, aby Feyliovci zostali „na okraji ako obete“, ani aby boli vnímaní ako pretrvávajúca kríza čakajúca na rozličné riešenia, ale aby boli skôr uznaní ako skutoční partneri pri formovaní budúcnosti krajiny a v centrách rozhodovania. Nastal čas oslobodiť zákony od obmedzení „neaktívnych textov“ a premeniť ich na hmatateľnú realitu, pretože v politickej praxi sa práva neudeľujú prosbami, ale zabezpečujú sa účinným tlakom a presadzovaním prítomnosti.

Hlavným zlomom je nástup tretej a štvrtej generácie kurdskej mládeže Feyli, ktorá je vybavená nástrojmi modernej doby vrátane živých jazykov a digitálnych technológií a má najlepšiu pozíciu na prelomenie múrov mlčania. Tieto generácie majú historickú príležitosť internacionalizovať súbor „genocídy“ na fórach pre ľudské práva a presunúť ho z ríše odložených politických sľubov do záväzných právnych prípadov.

Mlčanie v tejto chvíli nie je možnosťou; je to politická samovražda. História neuprednostňuje tých, ktorí zostávajú len divákmi vlastného utrpenia. Toto výročie je príležitosťou konfrontovať zákonodarnú a výkonnú moc jasným a zdokumentovaným jazykom a prinútiť ich uznať, že to, čo sa stalo, bol systematický pokus vykoreniť autentickú komunitu z jej historickej vlasti.

Národ, ktorý neprejavuje náležitú úctu krvavej histórii jej zložiek, nikdy neokúsi stabilitu. Keď národná diskusia mlčí o utrpení v Badre, Gassane, Kute, Mandali, Khanaqine, Zurbatiyah, Bagdade a ďalších oblastiach, v podstate dáva zelenú mareniu spravodlivosti a vymazaniu kolektívnej pamäte.

Na záver možno povedať, že toto výročie nepovažujeme za príležitosť na smútok, ale za začiatok novej fázy právneho boja za potvrdenie identity. Fejlijskí Kurdi nie sú len súčasťou tejto vlasti; Sú „majákom odolnosti“ a živými svedkami vitality kurdského národa a irackého ľudu. Sme tu, pretože naše korene siahajú hlboko do tejto krajiny a nedovolíme, aby mlčanie znižovalo našu národnú dôstojnosť.

Tento článok bol pôvodne napísaný v arabčine.