Európa reaguje na colnú vojnu, ktorú Trump začal kvôli Grónsku: čo zatiaľ vieme

Americký prezident Donald Trump oznámil dodatočné clá na osem európskych členov NATO, ktorí sú proti jeho plánom na získanie Grónska.

Desaťpercentné clo by malo nadobudnúť účinnosť 1. februára a bude sa týkať Dánska, Nórska, Švédska, Francúzska, Nemecka, Spojeného kráľovstva, Holandska a Fínska.

Očakáva sa, že clo sa v júni zvýši na 25 % a zostane v platnosti, kým sa nedosiahne to, čo Trump označil za „úplnú a totálnu kúpu“ Grónska.

Oznámil to v príspevku na svojej platforme Truth Social s tým, že opatrenia sa budú vzťahovať na „akýkoľvek tovar odoslaný do Spojených štátov amerických“.

Dánske aj grónske úrady odmietli možnosť postúpenia ostrova USA a trvali na tom, že jeho budúcnosť je v rukách jeho obyvateľov, ktorí v roku 2008 hlasovali za zachovanie autonómneho statusu v rámci Dánskeho kráľovstva.

Tisíce ľudí v sobotu pochodovali hlavným mestom Grónska, Nuukom, na protest proti plánom USA anektovať ostrov. Úrady odhadli, že na demonštrácii v meste s približne 20 000 obyvateľmi sa zúčastnilo približne 4 000 ľudí. Podobné zhromaždenie sa konalo v Kodani. Ľudia držali transparenty protestu, mávali štátnymi vlajkami a skandovali „Grónsko nie je na predaj“.

Ako reagovala Európa politicky?

Trumpov krok so zavedením ciel nasledoval po vlne kritiky zo strany lídrov dotknutých členských štátov EÚ a NATO.

V sobotu švédsky premiér Ulf Kristersson v príspevku na X sľúbil spoločnú reakciu ostatných krajín EÚ, ako aj Nórska a Spojeného kráľovstva.

„Nedovolíme si byť vydieraní. O otázkach týkajúcich sa Dánska a Grónska rozhodujú iba Dánsko a Grónsko. Vždy sa budem zastávať svojej krajiny a našich spojeneckých susedov,“ povedal.

Britský premiér Keir Starmer povedal, že Trumpovo rozhodnutie zaviesť clá bolo „úplne nesprávne“.

„Naša pozícia k Grónsku je veľmi jasná – je súčasťou Dánskeho kráľovstva a jeho budúcnosť je záležitosťou Grónčanov a Dánov,“ povedal v sobotu večer.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron prisľúbil „jednotnú a koordinovanú“ reakciu a označil colné hrozby za „neprijateľné“. Povedal, že „nemajú miesto“ v čase, keď sa Európa snaží brániť Grónsko a status Dánska ako člena EÚ a NATO, ako aj signatára Charty OSN a medzinárodného práva.

„Žiadne zastrašovanie ani hrozba nás neovplyvnia,“ napísal Macron na X.

V spoločnom vyhlásení zverejnenom v sobotu predseda Európskej rady Antonio Costa a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová odmietli akékoľvek spochybňovanie dánskej zvrchovanosti nad Grónskom.

„Územná celistvosť a zvrchovanosť sú základnými princípmi medzinárodného práva,“ uviedli. „EÚ je plne solidárna s Dánskom a obyvateľmi Grónska.“

Ktorá európska ekonomika bude najviac trpieť americkými clami?

Obchod EÚ s USA je významný: v roku 2024 viac ako pätinu exportu bloku doviezla táto krajina, čo z nej robí najväčšieho externého odberateľa. Podľa údajov Eurostatu mal tento vývoz hodnotu 532 miliárd eur (580 miliárd dolárov), čo Európanom prináša značný obchodný prebytok.

Liečivá tvoria približne 15 % vývozu EÚ do USA, nasledujú automobily a autodiely.

Krajiny, ktoré vyvážajú tovar s najvyššou hodnotou do USA, čelia najväčšiemu ekonomickému riziku z nových ciel. Nemecko, Francúzsko a Holandsko, ktoré už podliehajú novej 10 % dani Trumpa, patria medzi päť najväčších vývozcov EÚ do USA.

Nemecká ekonomika sa vo veľkej miere spolieha na vývoz, ktorý podporuje sektor motorových vozidiel v krajine. Takmer štvrtina (22,7 %) jej celkového vývozu smeruje do USA.

Letecký sektor medzi USA a EÚ je vysoko integrovaný. Napríklad francúzska nadnárodná letecká a obranná spoločnosť Thales dodáva spoločnosti Boeing so sídlom v USA a jej európskemu konkurentovi Airbus systémy riadenia letu a displeje v kokpite.

Denník Guardian v sobotu označil Trumpovu hrozbu zavedenia ciel za „demolačnú guľu pre starostlivo premyslené dohody, ktoré s týmito krajinami uzavrel minulé leto“.

A čo Spojené kráľovstvo?

USA sú najväčším samostatným exportným trhom Británie a podľa Úradu pre národnú štatistiku (ONS) predstavujú približne 16 % všetkého britského exportu tovaru.

Za 12 mesiacov do novembra Washington doviezol britské stroje, vozidlá, chemikálie a farmaceutické výrobky v hodnote desiatok miliárd dolárov – všetko sú to kľúčové sektory britskej ekonomiky, informoval v sobotu denník Telegraph.

Len britský automobilový priemysel prispieva k ekonomike približne 26,7 miliardami dolárov ročne, čo predstavuje približne 0,9 % národnej produkcie, a zamestnáva približne 139 000 ľudí.

Trumpovo navrhované 10 % clo by mohlo zasiahnuť britských exportérov sumou približne 7,6 miliardy dolárov, uviedli noviny.

Ekonómovia varovali, že dlhotrvajúca obchodná neistota v kombinácii s rizikom vyšších ciel od júna by mohla stačiť na to, aby krehkú britskú ekonomiku opäť zatlačila do recesie.