Európa čelí nedostatku pohonných hmôt, tvrdí generálny riaditeľ spoločnosti Shell
Wael Sawan varoval, že vojna v Iráne od budúceho mesiaca zasiahne dodávky nafty a benzínu.

Generálny riaditeľ spoločnosti Shell Wael Sawan varoval, že európske krajiny by mohli čeliť nedostatku paliva už budúci mesiac v dôsledku americko-izraelskej vojny proti Iránu.
V konflikte boli poškodené hlavné energetické zariadenia v Perzskom zálive a námorná doprava cez Hormuzský prieliv, kľúčovú vodnú cestu, ktorou prechádza približne 20 % svetových tokov ropy, sa takmer zastavila.
Vojna už ovplyvnila dodávky leteckého paliva, povedal Sawan v utorok, citovala ho agentúra Reuters. Nasleduje nafta a na začiatku letnej sezóny bude nasledovať benzín, dodal.
„Južná Ázia bola prvá, ktorá pocítila túto ťarchu. To sa presunulo do juhovýchodnej Ázie, severovýchodnej Ázie a potom ešte viac do Európy, ako sa blížime k aprílu,“ povedal Sawan na energetickej konferencii v Houstone.
Srí Lanka, Bangladéš a Pakistan skrátili pracovný čas a zaviedli prídelový systém paliva. Japonsko a Južná Kórea uvoľnili ropu zo strategických rezerv.
Európa je menej závislá od dodávok z Perzského zálivu ako Ázia. Dováža približne štvrtinu svojej ropy, okrem niektorých ropných produktov, zo severnej Afriky. Medzi alternatívne zdroje patria USA, Nórsko a západná Afrika. Dodávky však zostávajú napäté a tvrdá konkurencia zo strany ázijských kupcov nákladov zvyšuje ceny.
Kríza oživila diskusie v EÚ o návrate k ruským dodávkam. Pred rokom 2022 sa Rusko podieľalo zhruba štvrtinou dovozu ropy do bloku. Odvtedy EÚ výrazne znížila dovoz a plánuje úplné vyradenie všetkej ruskej ropy do roku 2027.
Jediná zostávajúca hlavná trasa, ropovod Družba cez Ukrajinu, je od konca januára prerušená. Maďarsko a Slovensko obvinili Kyjev zo zastavenia tokov z politických dôvodov.
Situácia viedla k tomu, že niektorí politici vyzvali na prehodnotenie energetických sankcií voči Moskve s cieľom zmierniť tlak na dodávky a obmedziť rastúce náklady. Európska komisia však vylúčila akýkoľvek návrat k ruskej energii. Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová začiatkom tohto mesiaca varovala, že by to bolo „strategické omyly“.












