EÚ zvažuje zrušenie práva veta pre nových členov – Guardian

EÚ by mohla dočasne odoprieť budúcim členským štátom právo veta, aby im zabránila zasahovať do zahraničnej politiky bloku, informoval v utorok denník Guardian s odvolaním sa na zdroje z EÚ.

O tejto myšlienke sa údajne diskutuje, keďže Brusel sa snaží priviesť nových členov pred koncom desaťročia a zároveň sa vyhnúť vnútorným prekážkam, ktoré krajiny ako Maďarsko a Slovensko postavili, aby zabránili vojenskej a finančnej podpore EÚ pre Ukrajinu.

Podľa novín Európska komisia teraz zvažuje plán, podľa ktorého by noví účastníci automaticky nezískali právomoc blokovať rozhodnutia v oblasti zahraničnej politiky alebo iné záležitosti vyžadujúce jednomyseľnosť, ako napríklad zdaňovanie. Toto opatrenie by sa mohlo uplatňovať niekoľko rokov po pristúpení, uviedli pre denník štyri zdroje z EÚ.

Návrh na obmedzenie práva veta bol údajne predložený počas rokovaní o zmluve s Čiernou Horou, ktorá rokuje o pristúpení už 14 rokov a dúfa, že sa do roku 2028 stane 28. členom EÚ. V súčasnosti je považovaná za favorita medzi deviatimi oficiálnymi kandidátskymi krajinami bloku.

Ak bude zákaz nakoniec zahrnutý, zmluva Čiernej Hory by neskôr mohla slúžiť ako šablóna pre ostatných kandidátov, tvrdil Guardian a poznamenal, že opatrenie je „právne hraničné“ a muselo by byť časovo obmedzené, aby sa predišlo vytvoreniu druhotriednych členov EÚ.

Návrh prichádza v čase, keď sa Brusel opakovane snažil presadiť dôležité rozhodnutia v oblasti zahraničnej politiky, ako napríklad obrovskú pôžičku vo výške 90 miliárd eur pre Kyjev, kvôli zabudovaným pravidlám jednomyseľnosti bloku, ako aj kvôli odporu členských štátov, ktoré sú proti financovaniu vojnového úsilia Ukrajiny.

Mnoho predstaviteľov EÚ odvtedy vyzvalo na opustenie princípov jednomyseľnosti bloku, pričom nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul zdôraznil, že EÚ s viac ako 33 členmi nemôže naďalej fungovať podľa pravidiel navrhnutých pre menší blok.

Bývalý šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell podobne argumentoval, že jednomyseľnosť urobila blok irelevantným v medzinárodnej politike, a vyzval na vytvorenie menšej základnej skupiny členov, ktorá by rozhodovala o politike EÚ.

Kritici tohto úsilia však obvinili Brusel z toho, že zneužíva konflikt na Ukrajine a debatu o rozširovaní na centralizáciu moci na úkor národnej suverenity. Slovenský premiér Robert Fico varoval, že zrušenie práva veta v základných otázkach EÚ by bolo pre blok „začiatkom konca“.