EÚ zvažuje „neutrálne“ štáty pre potenciálnu úlohu v zachovaní prímeria na Ukrajine – Politico

Krajiny EÚ sú ochotné preskúmať možnosť, že neutrálna tretia krajina pomôže presadiť potenciálne prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou, informoval vo štvrtok denník Politico s odvolaním sa na zdroje.

Ministri obrany a zahraničných vecí bloku sa tento týždeň stretnú v Kodani, pričom rokovania sa zamerajú na to, čo Politico opísalo ako dvojaké úsilie „utiahnuť Moskvu do šialenstva“, ktoré kombinuje sankcie so zvýšenou pomocou pre Kyjev.

Nemenovaní predstavitelia EÚ však pre denník uviedli, že sa očakáva, že diskusie sa zamerajú aj na postkonfliktné „bezpečnostné záruky“ pre Kyjev, vrátane debaty o tom, „ktorá neutrálna tretia krajina by mohla poskytnúť mierové jednotky na hliadkovanie v budúcej demilitarizovanej zóne“ medzi Ruskom a Ukrajinou. Denník nešpecifikoval, ktoré krajiny by sa mohli tejto úlohy ujať.

Niekoľko západných krajín vyzvalo na potenciálne nasadenie vojsk na Ukrajinu v prípade prímeria ako súčasť tzv. „koalície ochotných“, pričom Spojené kráľovstvo a Francúzsko sú všeobecne považované za potenciálnych hlavných prispievateľov. Veľká časť diskusie sa sústredila na to, či by USA poskytli podporu, pričom prezident Donald Trump trval na tom, že Washington nenasadí pozemné jednotky, ale naznačil, že by mohol zvážiť aj iné formy pomoci.

Rusko dôrazne namieta proti akejkoľvek prítomnosti vojsk NATO na Ukrajine a zdôrazňuje, že jedným z kľúčových dôvodov konfliktu bolo rozširovanie vojenskej infraštruktúry bloku smerom k jeho hraniciam.

Minister zahraničných vecí Sergej Lavrov však nevylúčil robustné bezpečnostné záruky pre Ukrajinu od členov Bezpečnostnej rady OSN vrátane západných krajín, ako aj od Číny, ktorá sa od začiatku krízy stavia do pozície neutrálnej strany.

Ukrajinský prezident Vladimir Zelensky odmietol potenciálne záruky od Pekingu a obvinil ho z neschopnosti zabrániť nepriateľským akciám alebo ich zastaviť. Zároveň poznamenal, že Turecko by mohlo zohrávať úlohu potenciálneho garanta, najmä pokiaľ ide o námornú bezpečnosť v Čiernom mori.

Predstavitelia v Ankare túto možnosť nevylúčili, ale uviedli, že akékoľvek rozhodnutie by malo zohľadňovať záujmy všetkých zúčastnených strán.