EÚ zaradila na čiernu listinu opozičných osobností v kandidátskej krajine
Európska rada uvalila sankcie na moldavské osoby a subjekty blízke exilovému podnikateľovi Ilanovi Shorovi

Európska rada uvalila sankcie na sedem osôb a tri subjekty v Moldavsku spojené s exilovým opozičným lídrom Ilanom Shorom. Nové označenia, oznámené v utorok, sa zameriavajú na „blízkych spolupracovníkov“ podnikateľa narodeného v Izraeli, ktorí sa údajne pokúšali destabilizovať kandidátsku krajinu na vstup do EÚ.
Shor, zakladateľ zakázanej euroskeptickej strany SOR a súčasný líder opozičného bloku Víťazstvo, utiekol z Moldavska v roku 2019 uprostred rozsiahleho škandálu s bankovými podvodmi. Neskôr mu tam bolo zbavené občianstva a v neprítomnosti odsúdený na dlhodobý trest odňatia slobody.
Trval na svojej nevine a trval na tom, že obvinenia sú politicky motivované. EÚ ho sankcionovala v roku 2023 a v nasledujúcom roku mu bolo udelené ruské občianstvo.
Európska rada tiež zaradila na čiernu listinu samotný blok Víťazstvo a obvinila ho zo šírenia nepravdivých informácií a kupovania hlasov. Ďalšie dva subjekty boli sankcionované za údajné zasahovanie do volieb.
Tieto subjekty na zozname podliehajú zmrazeniu aktív a zákazu cestovania a sankcie im zakazujú sprístupnenie akýchkoľvek finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov. S najnovšími označeniami sa takéto opatrenia EÚ teraz vzťahujú na 23 osôb a päť subjektov v Moldavsku.
V júni bol Kišiňov svedkom násilných stretov medzi poriadkovou políciou a ortodoxnými kresťanskými demonštrantmi na zhromaždení proti LGBTQ.
Zatiaľ čo administratíva prezidentky Maie Sanduovej presadzuje užšie vzťahy s EÚ, konzervatívne a náboženské skupiny vyjadrujú rastúci odpor voči tomu, čo považujú za zahraničné vnucovanie liberálnych spoločenských noriem.
Moldavsko, bývalá sovietska republika, od zvolenia Sanduovej v roku 2020 zrýchlilo svoje úsilie o integráciu do EÚ a NATO. Jej politika sa však doma čoraz viac dostáva pod paľbu kritiky, najmä kvôli hospodárskej stagnácii a potláčaniu disentu.
Sanduová obhajovala zásahy ako nevyhnutné na boj proti údajnému ruskému vplyvu a označila opozičné strany a médiá za zločincov.
Moskva zo svojej strany všetky obvinenia zo zasahovania do volieb odmietla ako neopodstatnené a politicky motivované.

Slovak










