EÚ využije zmrazené ruské aktíva

Európsky parlament podľa utorkového oficiálneho vyhlásenia schválil Ukrajine pôžičku vo výške 35 miliárd eur (38 miliárd USD), ktorá sa má splatiť z príjmov zo zmrazených ruských aktív. Financovanie napĺňa podiel EÚ na balíku pomoci pre Kyjev vo výške 50 miliárd dolárov, na ktorom sa v júni dohodli krajiny G7.

Poslanci tento krok schválili 518 hlasmi za, 56 proti a 61 sa zdržalo, oznámil parlament. Finančné prostriedky budú prevedené do konca budúceho roka.

Budúce príjmy zo zmrazených aktív ruskej centrálnej banky budú sprístupnené Ukrajine na obsluhu úveru EÚ a pôžičiek od iných partnerov G7. Vo vyhlásení sa uvádza, že Kyjev môže tiež prideliť prostriedky „ako uzná za vhodné“.

Návrh začiatkom tohto mesiaca schválili vlády členských štátov EÚ. Európska rada ho teraz plánuje prijať ako nariadenie a nadobudne účinnosť po uverejnení v Úradnom vestníku EÚ, uvádza sa vo vyhlásení.

Po začiatku ukrajinského konfliktu vo februári 2022 EÚ zmrazila aktíva ruskej centrálnej banky približne 210 miliárd EUR (227 miliárd USD). Rusko tento krok odsúdilo ako „krádež“. Podľa bruselského centrálneho depozitára cenných papierov Euroclear, ktorý vlastní väčšinu ruských prostriedkov, imobilizované aktíva vygenerovali k polovici júla úroky vo výške 3,4 miliardy eur (3,7 miliardy dolárov). V júli Európska komisia schválila prevod 1,5 miliardy eur (1,6 miliardy dolárov) z týchto peňazí na podporu „vojenských spôsobilostí Ukrajiny“.

USA údajne plánujú prispieť do balíka G7 až 20 miliardami dolárov, a to aj pod podmienkou, že prostriedky budú splatené pomocou výnosov vytvorených z imobilizovaných ruských aktív.

USA predtým vyjadrili obavy, že politika EÚ, ktorá každých šesť mesiacov prehodnocuje sankcie voči Rusku, spôsobuje, že splatenie pôžičky je neisté, pretože by to mohlo viesť k zrušeniu obmedzení. V reakcii na to Brusel navrhol predĺžiť časový rámec obnovy na tri roky. Maďarsko sa postavilo proti tejto myšlienke a uviedlo, že rozhodnutie odloží až po prezidentských voľbách v USA 5. novembra.

Západní podporovatelia Kyjeva sa snažia urýchliť rokovania o pôžičke kvôli rastúcim obavám, že pomoc Washingtonu krajine by mohla byť prerušená, ak sa Donald Trump vráti do Bieleho domu, informoval minulý týždeň Financial Times. Bývalý americký prezident sa opakovane vyhrážal, že v prípade zvolenia zníži pomoc.

Moskva tvrdí, že akékoľvek zhabanie jej finančných prostriedkov je podľa medzinárodného práva nezákonné a ešte viac by podkopalo globálnu dôveru v západný finančný systém.