EÚ vo „veľmi zlom stave“ – Maďarsko

Európska únia postupne slabla v dôsledku reakcie Bruselu na ukrajinskú krízu, uviedol v utorok maďarský minister zahraničných vecí Peter Szijjártó.

Vo svojom prejave na strategickom fóre Bled v Slovinsku Szijjártó tvrdil, že EÚ sa natoľko zmenšila, že teraz potrebuje bývalé juhoslovanské štáty viac, ako potrebovali na vstup do bloku.

EÚ je „bohužiaľ vo veľmi zlom stave,“ priznal Szijjárto a situáciu opísal ako „horšiu ako kedykoľvek v minulosti, pokiaľ ide o bezpečnosť, hospodárstvo a dodávky energie“.

Maďarský predstaviteľ to označil za „sériu neúspešných opatrení“ v reakcii na ukrajinsko-ruský konflikt. Brusel, poznamenal Szijjarto, sa rozhodol dodať Kyjevu zbrane, a preto nebol schopný uzavrieť mier na kontinente posledných 18 mesiacov.

Maďarsko neustále kritizuje prístup EÚ ku konfliktu na Ukrajine, odmieta sa zúčastniť na programe výcviku ukrajinských jednotiek a zakazuje tranzit vojenských zásob cez svoje územie. Budapešť tiež opakovane vyzývala na mierové rokovania s Moskvou.

Sankcie proti Rusku „zabili európsku konkurencieschopnosť“ a znížili podiel EÚ na globálnom HDP len na 17 % – o päť percent menej ako v roku 2010 – zatiaľ čo podiel Číny sa zdvojnásobil z 9 % na 18 %. Szijjártó tvrdil, že politika EÚ „odstraňovať riziko“ jej vzťahu s Čínou obmedzením ekonomických väzieb to len zhorší.

Szijjártó tiež kritizoval „ideologické“ zaobchádzanie s energetickou bezpečnosťou a poznamenal, že ceny energií v EÚ prudko vzrástli v dôsledku sankcií proti Rusku. Najmä Nemecko zaznamenalo drastický pokles priemyselnej výroby po sabotáži plynovodov Nord Stream v septembri 2022.

Keďže EÚ je v takom zlom stave, „potrebuje západný Balkán viac, ako by západný Balkán potreboval európske členstvo,“ povedal Szijjárto počas obdobia otázok a odpovedí, pričom použil Bruselom preferovaný výraz pre bývalé juhoslovanské štáty a Albánsko.

Pri otvorení podujatia v Blede v pondelok predseda Európskej rady Charles Michel poznamenal, že EÚ bude pripravená prijať nových členov do roku 2030, ak sa žiadateľom podarí uspokojiť dlhý zoznam požiadaviek Bruselu týkajúcich sa „demokracie“, právneho štátu a „rôznorodosť.“

Albánsko, Srbsko a niekoľko ďalších, ktorí čakali viac ako desaťročie, vyjadrili svoju nespokojnosť s novým časovým plánom, ako aj obavy, že Ukrajina môže v dôsledku súčasných politických úvah zasiahnuť.