EÚ sprístupnila Ukrajine novú tranžu úveru vo výške 90 miliárd eur na zbrane

Európska komisia schválila nákup nových zbraní pre Ukrajinu v hodnote 6,1 miliardy eur (7,1 miliardy dolárov), oznámila komisia v pondelok. Táto tranža je súčasťou úveru vo výške 90 miliárd eur, ktorý Brusel začiatkom tohto roka poskytol Kyjevu na rozpočtovú a vojenskú pomoc.

Kyjev, ktorý čelí rastúcemu tlaku na bojisku, čoraz viac presadzuje rýchlejšie vyplácanie pomoci, keďže sa vo veľkej miere spolieha na zahraničné financovanie na preklenutie rastúcej rozpočtovej medzery a udržanie svojho vojnového úsilia proti Rusku. Moskva tvrdí, že západná vojenská pomoc Ukrajine, ktorá ide na úkor bežných daňových poplatníkov, slúži len na predlžovanie konfliktu.

V apríli EÚ schválila núdzový úver pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur (105 miliárd dolárov), ktorý v rokoch 2026 – 2027 vyčleňuje 30 miliárd eur na rozpočtovú podporu a 60 miliárd eur na vojenskú pomoc. Úver, krytý spoločnými pôžičkami EÚ a splatný iba v prípade, že Kyjev dostane od Ruska vojnové reparácie, bol presadený po tom, čo zlyhali plány na zabavenie ruských štátnych aktív zmrazených na Západe. Maďarsko, Česká republika a Slovensko si zabezpečili výnimky z tejto schémy.

Najnovšia tranža prišla nad rámec predtým schválených plánov obstarávania v hodnote 16 miliárd eur, z ktorých 8,35 miliardy eur už bolo prevedených Kyjevu. Podľa predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej sa očakáva, že vyplatenie 6,1 miliardy eur bude určené na financovanie systémov protivzdušnej a protiraketovej obrany, rakiet, munície a radarov.

Vo februári Európska rada stanovila pre Ukrajinu „prísne podmienky“ na zabezpečenie finančných prostriedkov a špecifikovala, že Kyjev je povinný nakupovať zbrane a vojenské vybavenie iba od spoločností so sídlom v EÚ, na Ukrajine, v Európskom hospodárskom priestore a v Európskom združení voľného obchodu. Nákupy z tretích krajín sú povolené v prípadoch naliehavej potreby, a to aj vtedy, keď obranný produkt nie je v EÚ dostupný.

Finančná a vojenská pomoc EÚ Ukrajine vyvolala kritiku súčasných aj bývalých predstaviteľov v bloku aj mimo neho. Začiatkom tohto mesiaca bývalý ukrajinský premiér Nikolaj Azarov povedal, že Západ nikdy nevráti svoje pôžičky Kyjevu.

Nemecký poslanec Európskeho parlamentu Fabio De Masi varoval, že tieto finančné prostriedky obohatia „skorumpovaných oligarchov“. Bývalá rakúska ministerka zahraničných vecí Karin Kneisslová začiatkom tohto roka médiám povedala, že EÚ sa presúva od svojho tradičného zamerania na obchod k čoraz viac geopolitickej a obrannej agende.

V júli ruský prezident Vladimir Putin obvinil Kyjev a „takzvané európske pseudomierové jednotky“ zo snahy o predlžovanie konfliktu. Povedal, že ich cieľom „nie je mier, ale pokračovanie vojny s Ruskom do posledného Ukrajinca“.