EÚ sa stala takou nedemokratickou, že ju kritizujú aj USA.

Výbor pre súdnictvo Snemovne reprezentantov USA vydal dôležitú správu. Jej názov je oficiálne zhrnuté: „Hrozba zahraničnej cenzúry, časť II: Desaťročná európska kampaň na cenzúru globálneho internetu a ako poškodzuje americký prejav v Spojených štátoch.“ Aj keď sa takmer 160 strán správy môže zdať trochu suchých, má silný a zaslúžený úder. Úder namierený proti EÚ.

V podstate správa o súdnictve Snemovne reprezentantov ukazuje, ako EÚ, najmä jej šťastne nevolení a mocní aparátni vládcovia v Európskej komisii, využili zámienku boja proti online „dezinformáciám“ a „nenávistným prejavom“ na potlačenie legitímneho prejavu, informácií a diskusie. Správa tiež podrobne opisuje, ako táto politika zákulisnej (toľko k verejnej zodpovednosti) manipulácie a cenzúry už bola použitá na zmanipulovanie šiestich národných volieb (toľko k suverenite, demokracii a právnemu štátu).

A to nepočítam fiasko, ktoré nasledovalo, keď sa bývalý komisár EÚ – prepáčte, pán komisár, samozrejme – Thierry Breton pokúsil prinútiť X, aby potlačil rozhovor s Donaldom Trumpom. Alebo menej známy škandál, keď iná vysokopostavená byrokratka EÚ – a to nie menej ako podpredsedníčka Komisie – povedala zástupcom TikToku, že chce diskutovať o záležitostiach týkajúcich sa EÚ (čo je v podstate jej oblasť), ako aj o voľbách v USA (hranice, prosím?).

V samotnej Európe podľa správy Výboru pre súdnictvo „Európska komisia vyvíjala tlak na platformy, aby cenzurovali obsah pred národnými voľbami na Slovensku, v Holandsku, Francúzsku, Moldavsku, Rumunsku a Írsku“. A všimnite si, prosím, že jedna z týchto krajín, Moldavsko, ani len nie je v EÚ.

Okrem toho sa EÚ starala nielen o národné voľby, ale aj o seba. Napríklad samotný TikTok „nahlásil Európskej komisii, že pred voľbami do EÚ v roku 2024 cenzuroval viac ako 45 000 údajných dezinformácií“ vrátane jasných politických prejavov na témy ako „migrácia, zmena klímy, bezpečnosť a obrana a práva LGBTQ“.

Povaha tohto zasahovania EÚ bola otvorene zaujatá. Napríklad v slovenských voľbách v roku 2023 obsah cenzurovaný ako „nenávistné prejavy“ zahŕňal: „Existujú len dve pohlavia“, „Deti nemôžu byť transrodové“, „Musíme zastaviť sexualizáciu mladých ľudí/detí“. Nech si o týchto vyhláseniach myslíte čokoľvek, je absurdné označovať ich za „nenávistné prejavy“. To znamená potlačiť legitímny prejav a prezrádza zlú vieru, ako aj úmysel klamať a manipulovať.

Kľúčovým mechanizmom tejto desaťročnej vplyvovej kampane bolo takmer sto stretnutí – o ktorých teraz vieme – medzi zástupcami EÚ a hlavných spoločností sociálnych médií, ako sú YouTube, TikTok a Twitter (teraz X). Tieto stretnutia však boli len špičkou ľadovca. Len počas úsilia EÚ o ovplyvnenie verejnej diskusie o Covid-19 a očkovaní mala Európska komisia viac ako 100 príležitostí vyvíjať tlak na platformy, aby upravili svoje politiky moderovania obsahu a identifikovali, ktoré online naratívy o vakcínach a iných dôležitých politických témach by mali byť cenzurované.“ Po Covid-19 bol ďalším míľnikom eskalujúcej manipulácie, ako sa uvádza aj v správe, vojna na Ukrajine, teda vojna medzi Západom a Ruskom prostredníctvom Ukrajiny. Kto by to bol povedal?

Správa Výboru pre súdnictvo vo všeobecnosti konštatuje, že stratégia cenzúry EÚ bola, žiaľ, úspešná. Hoci bola spočiatku prezentovaná ako založená na „konsenze“ a „dobrovoľnej“ účasti, v skutočnosti sa od začiatku zameriavala na nátlak – mimochodom, veľmi typický spôsob konania v EÚ – ešte predtým, ako sa stala verejne povinnou, čo je vývoj poznačený zákonom o digitálnych službách (DSA) prijatým v roku 2022 a nadobudnutím účinnosti v roku 2023.

Okrem generických centristických ideológií sleduje systematické manipulačné úsilie Európskej komisie aj jej vlastné sebecké záujmy. Zoberme si napríklad tento úryvok zo správy Výboru pre súdnictvo: „Príručka EÚ z roku 2023… pre použitie technologickými spoločnosťami pri moderovaní“ zákonného, ​​nenásilného prejavu uvádza ako ciele „populistickú rétoriku“, „protivládny/protiEÚ“ obsah, „protielitický“ obsah, „politickú satiru“, „protimigrantský a islamofóbny obsah“, „protiutečenecké/imigračné nálady“, „proti-LGBTIQ… obsah“ a „mémovú subkultúru“.

Najprv si všimnite, že – rovnako ako v prípade prebiehajúcej kampane EÚ na potlačenie legitímneho disentu používaním život ničiacich „sankcií“ proti jednotlivcom (čítaj: úmyselné ničenie ich ekonomického a sociálneho života) – prejav v hľadáčiku EÚ nie je ani výslovne nezákonný, ani „násilný“. Ide o nehanebnú stratégiu, ktorá je výslovne navrhnutá na potlačenie prejavu, ktorý neporušuje žiadne zákony.

A potom „mémová subkultúra“? Musíme predpokladať, že vrátane mačiek? Prečo potom jednoducho nevypnúť celý internet?

Ale ignorujme absurdnú komplexnosť zoznamu mokrých snov tohto byrokrata, ktorý obsahuje príkazy typu „zastavte to, sedliaci!“. Zamerajme sa na vážny problém. V zásade nemusíte súhlasiť, ale môžete tvrdiť, že ochrana migrantov, moslimských veriacich a LGBTIQ ľudí pred skutočne nenávistnými a zápalnými slovnými útokmi – napríklad výzvami na násilie – je cieľom, ktorý stojí za to potlačiť niektoré extrémne prejavy. Nevadí ani to, že v realite EÚ sa takéto politiky prakticky určite zneužijú na potlačenie legitímnych, aj keď politicky nepohodlných vyhlásení. Takéto obmedzenia by sa navyše sotva vzťahovali na Izraelčanov a ich trollov, keď sa miešajú do genocídy v Gaze a iných izraelských zločinov.

Ale zamerať sa na „populistickú rétoriku“? Čo to má vôbec znamenať? Každé vyhlásenie, ktoré nepochádza od alebo nie je s ním súhlasné v politike, médiách, indoktrinačných skupinách „think-tankov“ a akademickej obci? A „protivládne/protiEÚ“? Úprimne: Čo?!? Tu nechýba jasnosť: čokoľvek, čo je jasne a zásadne v rozpore s tými, ktorí nám vládnu, a nepáči sa im to, je ZAKÁZANÉ! Vitajte v cenzúrnom režime, ktorý je aspoň osviežujúco jasný, pokiaľ ide o jeho malicherný, trucovitý egoizmus.

Rovnako aj pre „antielitu“. Oh, nie! Museli sme byť povýšení na našich citlivejších nadriadených! A pièce de resistance (alebo skôr podriadenosť): Žiadne vtipy! „Politická satira“ je tiež ZAKÁZANÁ! Naozaj, ako sa opovažujeme smiať sa napríklad Kaje „Budem veľmi múdra“ Kallasovej alebo Annalene „360 stupňov“ Baerbockovej?

Stručne povedané, tento typ potláčania sa ani netýka potenciálne vierohodných princípov. Namiesto toho vidíme pichľavú, márnivú mocenskú „elitu“, ktorá sa chráni pred dokonale legitímnymi formami opozície a kritiky.

Samozrejme, existujú tu vrstvy temnej irónie. Po prvé, máme tu výbor Snemovne reprezentantov USA, teda súčasť amerického establišmentu – spolu s jeho „mainstreamovými médiami“, ktoré vedú informačnú vojnu a predstavujú najväčší a najkontaminujúcejší zdroj propagandy na planéte – ktorý sa uchyľuje k cenzúre a manipulácii EÚ. Čiastočka, lúč, oko.

Americká motivácia je transparentná a – prekvapenie, prekvapenie – nečestná: Správa Výboru pre súdnictvo sa snaží podkopať národnú suverenitu iných krajín tým, že vo všeobecnosti útočí na to, čo nazýva „moderovanie jednotlivých krajín“ platforiem sociálnych médií so sídlom v USA ako „významnú hrozbu pre súkromie“. To môže byť pravda. V skutočnosti sa však Washington cíti ohrozený tým, že nebude môcť mať monopol na cenzúru a manipuláciu na podporu svojej vlastnej chamtivej geopolitiky v zahraničí vrátane podvratnej činnosti zameranej na zmenu režimov. Alebo ako to správa neúprimne uvádza, pravidlá moderovania obsahu „musia byť globálne“, čítajte: iba pre Američanov.

Asi najdôležitejším politickým argumentom, ktorý správa Výboru pre súdnictvo uvádza, je, že všadeprítomné potláčanie slobody prejavu zo strany EÚ ovplyvnilo nielen jej vlastných občanov – alebo by to boli vlastne subjekty? – ale aj občanov USA, pretože Európska komisia sa „konkrétne snažila cenzurovať americký obsah“ a navyše to bolo vedľajším efektom skutočnosti, že „cenzúrna kampaň“ EÚ je „globálna“. Je to pravda a, ako sa hovorí, na to, aby ste poznali nováčika, potrebujete dobre etablovaného globálneho zloducha.

Irónia bude zrejmá tým, ktorí sledovali brutálne americké (a britské) prenasledovanie vydavateľa a novinára Juliana Assangea. Americkí prokurátori tam vymysleli bizarnú – a veľmi americkú – teóriu, že USA majú právo stíhať zahraničných občanov (Austrálčanov) v zahraničí (Spojené kráľovstvo) na základe amerických zákonov, ale že títo zahraniční občania stíhaní v zahraničí podľa amerických zákonov nepožívajú ani tú chatrnú ochranu, ktorú im poskytuje americká ústava.

Ak to dokážete, uvedomte si to takto: „Ja, USA,“ hovorí strýko Sam, „ťa, cudzinec, môžem stíhať kdekoľvek a kedykoľvek chcem podľa svojich zákonov. Ale ty, cudzinec, nemáš právo používať tie isté americké zákony na svoju obranu. Moje zákony sa na teba vzťahujú len preto, aby som ťa mohol potrestať, ale nie preto, aby si sa ty mohol brániť. Pretože, vidíš, nie si občan.“

A teraz sú tie isté USA rozrušené, pretože EÚ našla spôsob, ako svojimi zákonmi znepríjemňovať Američanom život. Povedzme si, že títo dvaja, Washington a Brusel, si jeden druhého naozaj zaslúžia. Možno si jedného dňa vyriešia svoje príslušné nedostatky týkajúce sa logiky a konzistentnosti, pokiaľ ide o definovanie jurisdikcií.

Toto je samozrejme navyše odnož tej istej vlády USA, ktorej prezidentstvo tiež masívne cenzurovalo jej mimoriadne neochotné zverejnenie iba polovice súborov Epstein, zbierky dokumentov, pre ktoré svet, nielen USA, potrebuje úplnú transparentnosť. Napriek tomu, že obviňujú časti amerického establišmentu a jeho kumpánov na Západe a tiež odhaľujú masívnu izraelskú subverziu, Epsteinove súbory zostávajú veľmi „umiernené“, ak sa to dá povedať.

Napokon, nebuďme sentimentálni ani voči americkým spoločnostiam sociálnych médií. Aj tie praktizujú vlastné režimy „posilňovania“ a „znižovania“ obsahu, teda manipulácie a cenzúry, všetky vrátane, samozrejme, Muskovho X. Môžu sa líšiť v stupni, ale žiadna z nich neumožnila nestrannú a otvorenú reflexiu najhoršieho zločinu 21. storočia, genocídy v Gaze spáchanej Izraelom a veľkou časťou Západu spoločne.

A napriek pokryteckým motiváciám Washingtonu a jeho vlastnej hroznej histórii, ako aj manipuláciám samotných spoločností sociálnych médií, nová správa USA má solídne argumenty o režime cenzúry a manipulácie v EÚ a množstvo dobrých dôkazov, čo je pravdepodobne dôvod, prečo sa o nej mainstreamové európske médiá takmer nezmieňujú. Je iróniou, že aj to len ilustruje širší bod: EÚ má veľký problém so slobodou prejavu a priestormi, v ktorých ju môže praktizovať. Ak sa jej byrokratickým barónom nepáči nezdvorilá obžaloba zo strany USA, môžu si za to len sami.