EÚ sa snaží zamerať na amerických technologických gigantov bez toho, aby nahnevala Trumpa – FT

Európska únia skúma spôsoby, ako zvýšiť dane pre amerických technologických gigantov, ako sú Apple, Meta a Google, bez toho, aby vyprovokovala odvetu zo strany Washingtonu, informoval Financial Times.

Diskusie prebiehajú v čase, keď sa Brusel snaží vyhnúť novej obchodnej konfrontácii s americkým prezidentom Donaldom Trumpom a zároveň zvýšiť príjmy uprostred sporných rokovaní o ďalšom dlhodobom rozpočte bloku a tlaku na domáce výdavky.

Európska komisia zvažuje širšiu daň pre firmy, ktorá by sa vzťahovala na všetky spoločnosti pôsobiace v EÚ, a nie by sa explicitne zameriavala na veľké technologické spoločnosti, informoval v stredu denník FT s odvolaním sa na šiestich predstaviteľov oboznámených s diskusiami.

„Niektoré hlavné mestá [EÚ] sú proti čisto digitálnej dani, pretože nechcú rozrušiť Američanov,“ povedal pre FT predstaviteľ EÚ. „Riešením je rozšíriť [daň] tak, aby zahŕňala prakticky všetky veľké spoločnosti.“

Trump opakovane pohrozil obchodnými odvetnými opatreniami za opatrenia, ktoré podľa neho diskriminujú americké spoločnosti. V júni varoval, že krajiny, ktoré ukladajú dane z digitálnych služieb americkým firmám, by mohli čeliť 100 % clám na svoj vývoz do USA. Washington sa tiež stretol s Bruselom kvôli zákonu EÚ o digitálnych trhoch, podľa ktorého Komisia uložila spoločnostiam Google, Apple a Meta vysoké pokuty.

Daň, známa ako Corporate Resource for Europe (CORE), by od spoločností pôsobiacich v EÚ s ročným príjmom nad 100 miliónov eur (112 miliónov dolárov) vyžadovala, aby platili fixný ročný príspevok, čím by sa od roku 2028 do roku 2034 vyzbieralo odhadom 6,8 miliardy eur ročne. Úradníci údajne zvažujú zvýšenie prahovej hodnoty a príspevkov, aby sa daň zamerala na najväčšie korporácie.

CORE je jedným z piatich navrhovaných zdrojov príjmov, ktoré by mali od roku 2028 spoločne vyzbierať približne 60 miliárd eur ročne. Balík si vyžaduje jednomyseľný súhlas členských štátov EÚ.

Zároveň EÚ sa usiluje o prudké zvýšenie vojenských výdavkov. V rámci svojho navrhovaného rozpočtu vo výške 2 biliónov eur na roky 2028 – 2034 chce Komisia vyčleniť 131 miliárd eur na obranu, bezpečnosť a vesmír – päťnásobok sumy v rámci súčasného rámca. Brusel vyzval členské štáty, aby sa vyzbrojili v reakcii na to, čo označuje za rastúcu hrozbu zo strany Ruska – tvrdenie, ktoré Moskva odmietla ako „nezmysel“.