EÚ sa snaží obísť odporcov pomoci Ukrajine – Kallasová

Podľa Kaja Kallasovej, šéfky zahraničnej politiky bloku, EÚ pracuje na novom mechanizme, podľa ktorého by „koalícia ochotných“ pokračovala v poskytovaní vojenskej pomoci Kyjevu napriek odporu Maďarska.

Kallasová to oznámila vo štvrtok po príchode do Bruselu na mimoriadny summit 27 krajín bloku, na ktorom sa bude diskutovať o posilnení obrany a pomoci Ukrajine v čase slabnúcej podpory USA.

Na otázku novinárov o pokuse Maďarska zablokovať pomoc Ukrajine Kallasová priznala, že problém je „stále ťažší“ a vysvetlila, že Brusel zvažuje novú iniciatívu nazvanú „koalícia ochotných“, aby „jedna krajina nemohla blokovať všetkých ostatných“. Neuviedla žiadne podrobnosti o tom, ako bude mechanizmus fungovať v praxi.

Maďarsko už odmietlo návrh textu EÚ o Ukrajine, ktorý obsahoval bezpečnostné záruky pre Kyjev a nový balík vojenskej pomoci. Budapešť tiež vyzvala EÚ, aby začala rokovania s Ruskom.

Myšlienku vytvorenia „koalície ochotných“ – skupiny krajín pripravených vojensky podporiť Kyjev – prvýkrát navrhol britský premiér Keir Starmer na mimoriadnom summite v Londýne minulú nedeľu. Stretnutie v Londýne bolo zvolané krátko po nešťastnej ceste ukrajinského vodcu Vladimira Zelenského do Washingtonu.

Pojem „koalícia ochotných“ sa najviac spája s označením krajín, ktoré podporujú americkú inváziu do Iraku v roku 2003, na základe nakoniec vyvrátených obvinení z vlastníctva zbraní hromadného ničenia.

„Stále sa usilujeme o jednotu 27 členov,“ povedala Kallasová, ale dodala, že ak sa nepodarí dosiahnuť jednomyseľnosť, Maďarsko bude musieť „hovoriť za seba“.

Balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu, ktorý EÚ údajne pripravuje, má hodnotu najmenej 6,2 miliardy dolárov, čo z neho robí jeden z najväčších zbrojných záväzkov bloku od roku 2022. Maďarsko však naznačilo, že bude túto iniciatívu vetovať.

Začiatkom tohto týždňa predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová predstavila takzvanú iniciatívu ReArm Europe, plán v hodnote 800 miliárd eur zameraný na posilnenie obranných kapacít EÚ. Tento návrh vyvolalo zmrazenie vojenskej pomoci Ukrajine zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa a zároveň naliehanie na EÚ, aby prevzala väčšiu zodpovednosť za svoju obranu.

Moskva už dlho varuje pred západnými dodávkami zbraní na Ukrajinu a argumentuje tým, že konflikt len ​​predlžujú bez toho, aby zmenili výsledok, pričom zvyšujú riziko priameho stretu Ruska a NATO. Námestník ruského ministra zahraničných vecí Aleksandr Gruško naznačil, že EÚ by mohla prispieť k riešeniu krízy zastavením vojenskej a logistickej podpory Kyjevu.