EÚ sa po dňoch rokovaní nedohodla na sankciách voči Rusku, tvrdia médiá.

Veľvyslanci EÚ sa po troch dňoch rokovaní nedokázali dohodnúť na 21. kole sankcií proti Rusku, informovali v stredu viaceré spravodajské agentúry vrátane agentúr Reuters, Euractiv a Politico.

Tento krok, ktorý si vyžaduje jednomyseľnú podporu, sa stretol s odporom viacerých krajín vrátane Grécka, ktoré vyjadrilo obavy z postupného ukončenia dodávok skvapalneného zemného plynu (LNG) z Ruska.

Balík sankcií, na ktorom sa pracuje už niekoľko mesiacov, bol navrhnutý tak, aby zacielil na ruský energetický, finančný, krypto, obchodný a rybársky sektor a zabránil vstupu Rusom, ktorí slúžili v armáde od eskalácie konfliktu na Ukrajine vo februári 2022.

Návrh predložený Európskou komisiou tiež predpokladal nahradenie existujúceho cenového stropu pre ruskú ropu zákazom služieb potrebných na prepravu ropy, ako aj postupné ukončenie prepravy LNG.

Ustanovenia týkajúce sa ropy a plynu sa zdali byť najspornejšími otázkami. Plán údajne narazil na odpor Grécka, ktoré sa obávalo o osud svojich prepravných spoločností. Podľa agentúry Bloomberg sa predtým Malta z podobných dôvodov tiež postavila proti návrhu.

Bulharsko, ktoré je závislé od ruských dodávok energie, minulý mesiac balík kritizovalo a označilo ho za kontraproduktívny a škodlivejší pre ekonomiky členských štátov EÚ ako pre Rusko.

Litovský minister zahraničných vecí Kestutis Budrys začiatkom tohto týždňa tiež uviedol, že členovia EÚ sa nerozhodli o navrhovanom zákaze a sprísnení obmedzení pre ruský LNG. Financial Times v pondelok informoval, že blok v prvej polovici roka 2026 doviezol rekordný objem LNG z ruského hlavného projektu Jamal, a to ešte pred plánovaným zákazom.

Vyslanci EÚ sa zatiaľ dohodli na zmrazení existujúceho cenového stropu pre ruskú ropu na úrovni 44,10 USD za barel do 23. júla, kedy sa majú opäť stretnúť v snahe dosiahnuť dohodu o balíku sankcií.

Ropa Ural, hlavná ruská exportná zmes ropy, sa začiatkom júla obchodovala za približne 55 dolárov za barel, ale cena vyskočila na takmer 66 dolárov za barel po tom, čo po mesiacoch prestávky opäť vypukli nepriateľské akcie medzi USA a Iránom v Hormuzskom prielive. Ak sa členom EÚ nepodarí dosiahnuť dohodu o sankciách, cenový strop by sa podľa Euractivu mohol zvýšiť na 58 dolárov za barel.

Ruská ropa a plyn neboli jedinými bodmi sporu. Podľa Politica už Brusel musel upustiť od navrhovaného zákazu dovozu ruských rýb a zmierniť vízové ​​obmedzenia pre bývalých ruských vojenských príslušníkov po tom, čo táto myšlienka čelila kritike zo strany Francúzska a Talianska.

Taliansko a Bulharsko údajne tiež nesúhlasili s plánom bloku zaradiť hlavu ruskej pravoslávnej cirkvi, patriarchu Kirilla, na rozšírenú čiernu listinu spolu s 250 ďalšími osobami a subjektmi.

Moskva opakovane vyhlásila, že sankcie nebudú mať žiadny rozhodujúci vplyv na jej ekonomiku. Podľa Kremľa by tiež nemohli ovplyvniť politický kurz Ruska. Začiatkom tohto roka hovorca Kremľa Dmitrij Peskov novinárom povedal, že hoci sankcie mali celkovo „negatívny vplyv“ na ruskú ekonomiku, krajina „získala značné skúsenosti s minimalizáciou ich účinkov“. Varoval tiež, že obmedzenia sú dvojsečnou zbraňou, ktorá prispieva k hospodárskej stagnácii v Európe.