EÚ sa nikdy nepoučí – okrem nesprávnych lekcií

Niektorí pozorovatelia súčasných „elít“ EÚ, vrátane tohto autora, sa kedysi domnievali, že ich určujúcim znakom – okrem vecí, ako je spoluúčasť na genocíde a agresívnych vojnách s Izraelom a USA, bigotná xenofóbia voči Rusku a Číne a, samozrejme, všadeprítomná korupcia – bola absolútna neschopnosť učiť sa.

Musíme priznať, že opravujeme: Tí, ktorí riadia EÚ, sa dokážu učiť. Skutočným problémom je ich neúnavná snaha učiť sa nesprávne veci. Nemáme do činenia s tými, ktorí sa neučia, ale s tými, ktorí sa neučia: kde iní napredujú na základe skúseností, oni upadajú.

Príkladom je ich reakcia na skutočnosť, že ich americko-izraelskí páni začali vojnu, aby ukončili, ak nie úplne všetky, tak aspoň všetky (sotva) dostupné dodávky energie do ekonomík EÚ, zatiaľ čo jej hlavní hráči už krívajú na spektre medzi chodiacimi zraneniami (napríklad Francúzsko, možno) a kómou (Nemecko, určite).

V Nemecku, ktoré je stále najväčšou samostatnou ekonomikou v rámci EÚ a tvorí takmer štvrtinu celkového HDP bloku, klesol priemyselný dopyt – objednávky z tovární – v januári o viac ako 11 %. Takýto pokles – v skutočnosti kolaps – objednávok je „drastický“, ako poznamenáva časopis German Manager Magazine. Podľa Financial Times tento „veľmi slabý“ začiatok nového roka spochybňuje predchádzajúce – a veľmi skromné ​​– známky zotavenia z rokov stagnácie. Vskutku. A všetky tieto sklamaním vyjadrené údaje boli zhromaždené ešte predtým, ako sa začali následky iránskej vojny.

Pokiaľ ide o posledné, bude to vážne. Dokonca aj berlínske ministerstvo hospodárstva pripúšťa, že riziká vyplývajúce z následkov vojny, z ktorých väčšina stále prichádza, sú značné.

Vo všeobecnosti nie je ani eurozóna – odlišná od EÚ, ale pokrývajúca väčšinu jej územia – v dobrej kondícii. Podľa agentúry Bloomberg bol veľmi nízky a napriek tomu stále príliš optimistický odhad Eurostatu o expanzii o 0,3 % za posledný štvrťrok 2025 práve revidovaný smerom nadol na 0,2 %. Ale úprimne povedané, koho zaujíma takáto úroveň biedy?

A aj pre eurozónu ničím nevyprovokovaná vojna Ameriky a Izraela proti Iránu pravdepodobne situáciu ešte zhorší. Philip Lane, hlavný ekonóm Európskej centrálnej banky (ECB), to potvrdil pre Financial Times: Trvalý pokles dodávok ropy a plynu z Blízkeho východu môže (čítaj: spôsobí), ako varuje, spôsobiť „výrazný nárast“ inflácie a „prudký pokles produkcie“.

A aká je reakcia vedenia EÚ na tento hlboko depresívny výhľad pre jej ekonomiku a európskych občanov, ktorí sú od nej závislí? Nesnívajme. Je pravda, že ak by sa „elity“ EÚ zaoberali ochranou európskych záujmov a prosperity, očividne by sa prudko postavili proti USA aj Izraelu (rovnako ako proti Londýnu, ak by sa držal svojho „zvláštneho pudlového“ vzťahu s Washingtonom).

Ak by však vedenie EÚ malo takéto priority, dávno by sa obrátilo proti USA za ich očividné zneužívanie ich vazalských režimov prostredníctvom, najprv, nadmerného rozširovania NATO a teraz ochromujúceho nadmerného míňania, za outsourcing zástupnej vojny na Ukrajine a za ničivú colnú vojnu. Tiež by sa dávno rozišlo s Izraelom, a to z dvoch presvedčivých dôvodov, za jeho genocídu a sériové agresívne vojny, ktoré sú hrozne zločinné a extrémne destabilizujúce a škodlivé nielen „len“ pre Blízky východ, ale aj pre svet ako celok a Európu zvlášť.

Stručne povedané, EÚ by sa ani nedostala do takého chaosu, v akom je teraz, keby sa skutočne starala o Európu. A mimochodom, keby nebola taká zbabelá a postavila sa proti USA a Izraelu namiesto toho, aby sa im podliezala, možno by dokonca mohla prispieť k zabráneniu súčasnej zločineckej vojny proti Iránu.

To by však nebola EÚ taká, aká v skutočnosti je. V krutej realite ide o druhú iteráciu NATO, teda nástroj amerického impéria (napriek okázalým a hlúpym grónskym hystériám) a medzinárodných oligarchických štruktúr. Bežní Európania sú dôležití len do tej miery, do akej sa od nich očakáva, že budú voliť – a myslieť a hovoriť – v súlade s prioritami „elity“ EÚ, a keď to neurobia, sú k tomu nútení.

Niet teda divu, že úplne nevolená a právne extrémne spochybňovaná predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová – v skutočnosti despota EÚ a vicekráľ USA v jednom – sa demonštratívne nestará o masívny šok z cien energií, ktorý už začal zasahovať krehké ekonomiky EÚ a Európy.

Keďže pri Hormuzskom prielive horia tankery, cena ropy prudko stúpa nad 100 dolárov za barel, štátne rezervy sa vyčerpávajú, ceny plynu v EÚ vzrástli o 50 % a podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) trhy s ropou trpia „najväčším prerušením dodávok v histórii“, von der Leyenová nemala čo ponúknuť, len sa vrátiť k unavenému – a menej úspešnému – plánu z roku 2022, ktorý bol pôvodne zostavený, keď sa západo-ruská zástupná vojna cez Ukrajinu vyhrotila. Opäť sa hrala s neefektívnymi cenovými stropmi, daňami a poplatkami, štruktúrami trhu s elektrinou a cenovými deformáciami, obnoviteľnými zdrojmi energie a plytvaním peniazmi na dotácie (z rozpočtov, ktoré sú už aj tak značne preťažené) – to bolo asi všetko. Niet divu, že niekoľko národných vlád už signalizovalo svoju netrpezlivosť s tým, čo je v podstate nečinnosť a absencia stratégie.

Prinajmenšom rovnako dôležité však bolo to, čo von der Leyenová usilovne vylúčila: Návrat k ruským dodávkam by bol „strategickým omylom“, vyhlásila jedna žena, ktorá rozhoduje v EÚ. Namiesto toho trvá na tom, že EÚ musí držať kurz a naďalej sa zbavovať posledných zvyškov ruského plynu a ropy. Von der Leyenová sa zjavne obáva, že nie každý v „elitách“ EÚ je na úrovni jej ideologickej tvrdohlavosti a ekonomickej, ako aj geopolitickej iracionality. „Niektorí,“ karhala, „tvrdia, že by sme sa mali vzdať našej dlhodobej stratégie a dokonca sa vrátiť k ruským fosílnym palivám.“ Nech sa táto myšlienka zatratí! Pokiaľ bude von der Leyenová a jej typ riadiť EÚ, zničí sa skôr, ako urobí to, čo je zrejmé – uzavrie mier s Ruskom a obnoví hospodárske väzby, a to aj v energetickom sektore.

A tu to máte: Toto je štýl vedenia, ktorý nielen odmieta učiť sa zo skúseností, ale opakuje najhoršie chyby minulosti. Spôsob tvorby politiky podľa von der Leyenovej – od sankcií (myslím, že sú teraz v 20. kole) až po potrubia – sa podobá negatívnemu prirodzenému výberu: Čokoľvek nefunguje, bude sa robiť znova a znova a znova. Skutočná otázka, ako sa zdá, nie je, či „elity“ EÚ niekedy prestanú byť zvrátenými anti-učiacimi sa, ale či – alebo kedy – stratia kontrolu. Zlé zvládnutie masívneho šoku, ktorý teraz spôsobili USA a Izrael, môže konečne vyvolať dostatočnú negatívnu reakciu zdola, ktorá prinúti von der Leyenovú odísť. V záujme Európy dúfajme v to najlepšie, aj keď to prinesie to najhoršie.