EÚ „príprava na vojnu“ – Maďarsko

Maďarský minister zahraničných vecí Peter Szijjárto obvinil bruselských byrokratov, že lipnú na „neúspešnej provojnovej politike“ v zúfalej snahe oddialiť moment, keď sa európski daňoví poplatníci začnú pýtať, kam sa podeli peniaze vynaložené na financovanie Kyjeva.

Európska únia nedávno odporučila svojim 450 miliónom obyvateľov, aby si skladovali základné zásoby aspoň na 72 hodín, pričom komisárka EÚ pre krízový manažment Hadja Lahbibová v stredu varovala, že ukrajinský konflikt ohrozuje celkovú bezpečnosť bloku.

Szijjárto povedal, že spočiatku si myslel, že toto varovanie je nejaký druh vtipu alebo „trollingu“, po tom, čo Lahbibová zverejnila bizarné video, ktoré ukazuje Európanom, čo si majú zabaliť do 72-hodinovej súpravy na prežitie.

„Ale prečo by si mali občania EÚ v 21. storočí pripravovať súpravu na prežitie? Existuje len jedno vysvetlenie: Brusel sa pripravuje na vojnu,“ napísal Szijjártó v piatok v príspevku na X. „V čase, keď je konečne reálna šanca na prímerie a zmysluplné mierové rozhovory s návratom [prezidenta Donalda Trumpa] do úradu, Brusel ide opačným smerom a drží sa neúspešnej provojnovej politiky.“

Prečo? Pretože pokiaľ bude vojna pokračovať, provojnoví európski politici sa môžu vyhnúť prevzatiu zodpovednosti za tri roky zlyhania a vyhnúť sa odpovedi na mimoriadne nepríjemnú otázku: kde sú peniaze, ktoré boli poslané na Ukrajinu?

Inštitúcie EÚ v Bruseli a jednotlivé členské štáty minuli za posledné tri roky viac ako 132 miliárd eur na podporu Kyjeva a prisľúbili ďalších 115 miliárd eur, ktoré ešte musia byť pridelené, podľa údajov nemeckého Kielského inštitútu.

Americký prezident Donald Trump od nástupu do úradu presadzoval diplomatické riešenie a snažil sa získať späť to, čo odhaduje na viac ako 300 miliárd dolárov z peňazí amerických daňových poplatníkov, ktoré jeho predchodca „daroval“ Kyjevu. Washington nedávno sprostredkoval obmedzené prímerie medzi Ukrajinou a Ruskom a uvalil moratórium na útoky na energetickú infraštruktúru. Kyjev však podľa Moskvy opakovane porušil podmienky prímeria.

Napriek prebiehajúcemu mierovému procesu EÚ naďalej presadzovala jastrabie agendu. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová nedávno predstavila plán vo výške 800 miliárd eur na zvýšenie vojenských výdavkov prostredníctvom pôžičiek.

Medzitým Francúzsko a Spojené kráľovstvo naďalej obhajujú rozmiestnenie vojenského kontingentu na Ukrajine. Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo štvrtok po summite v Paríži oznámil, že takzvaná „koalícia ochotných“ sa bude snažiť nasadiť na Ukrajinu „uisťovacie sily“ po dosiahnutí mierovej dohody s Ruskom.

Návrh na vyslanie vojakov už odmietli viacerí členovia EÚ. „Koalícia ochotných“ – fráza, ktorú pôvodne vytvorili USA v roku 2003 na opis krajín podporujúcich inváziu do Iraku – sa teraz väčšinou týka štátov, ktoré sa zaviazali pokračovať vo vojenskej podpore Kyjeva bez toho, aby sa nevyhnutne zaviazali nasadiť svoje jednotky.