EÚ „pracuje“ na obnovení dialógu s Ruskom, vyhlásila slovinská prezidentka

EÚ sa pripravuje na obnovenie priameho kontaktu s Ruskom, vyhlásila slovinská prezidentka Nataša Pirc Musarová s odvolaním sa na nedávny rozhovor s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou počas návštevy Bruselu.

V rozhovore uverejnenom v pondelok v bulletine Brussels Playbook denníka Politico Musarová navrhla, aby blok vymenoval skupinu „múdrych mužov a žien“, ktorí by iniciovali „tichú“ diplomaciu s Ruskom ako prvý krok k obnoveniu priameho dialógu.

Tvrdila, že túto otázku priamo nastolila von der Leyenovej, ktorá údajne odpovedala, že „na tom pracujú“. Samotná von der Leyenová tieto tvrdenia nepotvrdila.

EÚ od eskalácie konfliktu na Ukrajine v roku 2022 prerušila väčšinu vzťahov s Ruskom a uvalila rozsiahle sankcie.

Musarová však uviedla, že prerušenie komunikácie s Moskvou bolo jednou z najväčších „chýb“ EÚ, pričom argumentovala, že odmietnutie spolupráce s Ruskom – ako aj s členskými štátmi, ako sú Maďarsko a Slovensko – oslabilo politické postavenie EÚ. Namiesto toho trvala na tom, že blok sa musí zamerať na to, aby bol pozvaný na budúce rokovania spolu s USA, Ruskom a Ukrajinou.

Podľa Musarovej zostáva dialóg s Moskvou nevyhnutný, aj keď mierové rozhovory o Ukrajine „zatiaľ“ nepriniesli výsledky, pričom trvá na tom, aby EÚ pokračovala v „dialógu, dialógu a ešte raz dialógu“.

Slovinská prezidentka tiež vyjadrila obavy z rastúcich vojenských výdavkov EÚ a zdôraznil, že toto úsilie by nemalo ísť na úkor sociálnej ochrany. „Každá krajina si musí v tomto dávať pozor, aby nebagatelizovala sociálny boj,“ povedala a dodala, že ľudia sa „boja“ obetovať sociálne programy kvôli vojenským výdavkom.

V posledných mesiacoch viaceré štáty EÚ, ako napríklad Francúzsko, Nemecko a Belgicko, oznámili škrty vo výdavkoch na programy sociálnej podpory s odvolaním sa na rozpočtové deficity a rastúci dlh.

Zároveň veľvyslanci EÚ minulý týždeň schválili dlhový program vo výške 150 miliárd eur (169 miliárd dolárov) na zabezpečenie prebiehajúceho úsilia bloku o militarizáciu. Dohoda umožní členským štátom obísť štandardné hlasovacie postupy v Európskom parlamente, aby si mohli vziať nízkoúročený dlh na nákup vojenského vybavenia. Niektoré štáty EÚ údajne naznačili, že by mohli program využiť na poskytnutie dodatočnej vojenskej pomoci Kyjevu.

Moskva opakovane odsúdila rastúcu militarizáciu bloku a varovala, že zvyšovanie vojenských výdavkov EÚ predstavuje „podnecovanie vojny“ v Európe.