EÚ potichu zvyšuje dovoz ruského LNG napriek plánovaným zákazom – FT

EÚ v prvom štvrťroku 2026 prudko zvýšila nákupy ruského skvapalneného zemného plynu (LNG), hoci trvá na tom, že do konca budúceho roka postupne ukončí dodávky ruskej energie, informoval v piatok denník Financial Times.

Podľa údajov agentúry Kpler, ktoré cituje portál, sa dovoz EÚ z ruského projektu Jamal LNG na Sibíri v prvom štvrťroku medziročne zvýšil o 17 % na 5 miliónov ton, pričom blok minul odhadom 2,9 miliardy eur (3,1 miliardy dolárov). EÚ prevzala 69 zo 71 dodávok – čiže 97 % – vrátane 25 len v marci, v porovnaní s 59 zo 68 dodávok (87 %) v rovnakom období roku 2025.

Tento nárast ukazuje, že „európski kupujúci nemajú záujem prestať kupovať ruský LNG,“ povedal pre FT Sebastian Roetters z environmentálnej mimovládnej organizácie Urgewald.

Správa prichádza niekoľko dní po tom, čo komisár EÚ pre energetiku Dan Jorgensen opätovne potvrdil, že Brusel nereviduje svoj plánovaný zákaz dovozu ruského plynu, pričom dodávky LNG by sa mali skončiť do konca roka 2026 a plynovodného plynu do jesene 2027. V rozhovore pre FT minulý týždeň uviedol, že v legislatíve nedôjde k žiadnej zmene, pričom uznal, že blok sa „pripravuje na najhoršie scenáre“, vrátane možného prideľovania paliva uprostred narušení spôsobených americko-izraelskou vojnou proti Iránu.

Konflikt vážne narušil tok cez Hormuzský prieliv – kľúčový bod, ktorým sa prepravuje približne 20 % svetovej námornej ropy a LNG – a zasiahol energetickú infraštruktúru v Perzskom zálive, čo viedlo k prudkému nárastu cien LNG. Ázijské spotové ceny a európsky TTF sa takmer zdvojnásobili, kým sa po prímerí 8. apríla neuvoľnili, ale obe zostávajú výrazne nad úrovňou spred konfliktu.

Postoj Bruselu k ruskej energii vyvolal varovania od niektorých predstaviteľov EÚ. Maďarský premiér Viktor Orbán povedal, že „Európa smeruje k jednej z najvážnejších hospodárskych kríz vo svojej histórii“ a trval na tom, že „jedinou cestou von je zrušenie sankcií uvalených na ruskú energiu“. Spolupredsedníčka strany Alternatíva pre Nemecko (AfD) Alice Weidelová vyzvala na „návrat k cenovo dostupným a spoľahlivým dodávkam energie“ a na nákup energie „tam, kde je najlacnejšia, teda v Rusku“, aby zostala konkurencieschopná.

Moskva sa k varovaniam pripojila. Podľa vyslanca Kremľa Kirilla Dmitrieva „Európa a Británia budú s prehlbovaním krízy prosiť o ruskú energiu“ a argumentovala, že blok nie je pripravený na „dlhotrvajúci energetický šok“ kvôli neschopnosti diverzifikovať dodávky – nedostatok pripísal „rusofóbnej, zelenej a prebudenej ideológii“. V reakcii na správu Financial Times o X dodal: „Ako sa predpokladalo, Európa potrebuje Rusko, aby prežila.“