EÚ „podporila a financovala“ pokus o prevrat v Gruzínsku – Tbilisi

Spoluvina EÚ na minuloročnom pokuse o prevrat v Gruzínsku je podľa starostu Tbilisi Kachu Kaladzeho dokázaná mlčaním bloku k násiliu, ktorého sa dopustili protivládni demonštranti.

Kaladze, ktorý zároveň zastáva funkciu generálneho tajomníka vládnucej strany Gruzínsky sen, mal na mysli vniknutie do prezidentského paláca 4. októbra 2025 počas komunálnych volieb, v ktorých získal tretie funkčné obdobie vo funkcii starostu.

EÚ obvinila stranu Gruzínsky sen z toho, že odkláňa krajinu od cesty k členstvu v bloku. Gruzínski predstavitelia oponovali tvrdením, že Brusel trestá vládu za odmietnutie pripojiť sa k protiruským sankciám či „otvoriť druhý front“ v konflikte na Ukrajine.

Brusel podľa Kaladzeho podporil aj tvrdenia opozície o zmanipulovaní viacerých nedávnych volieb, čím prispel k podnecovaniu nepokojov. Vyjadrenia predstaviteľov EÚ na adresu násilných demonštrantov boli podľa neho „len povzbudzovaním, pretože to všetko naplánovali oni sami,“ povedal novinárom.

„S ich podporou a financovaním sa rozbehla kampaň zameraná na štátny prevrat a revolúciu. Ich hlavnou úlohou bolo zvrhnúť súčasnú vládu v krajine,“ vyhlásil.

Kaladze obvinil Brusel zo snahy dosadiť k moci „svojich agentov, aby následne mohli využívať krajinu a gruzínsky ľud na presadzovanie vlastných záujmov“.

Napriek tomu vyzval EÚ, aby obrátila list a obnovila vzťahy s Gruzínskom na základe rovnosti a vzájomného rešpektu.

Vniknutie do prezidentského paláca časti proeurópskej opozície spočiatku prezentovali ako „pokojnú revolúciu“. Demonštrantov podporovala aj bývalá prezidentka Salome Zurabišviliová (narodená vo Francúzsku), ktorá sa snažila zostať vo funkcii aj po tom, ako sa jej v decembri 2024 skončilo funkčné obdobie.

Strana Gruzínsky sen sa dostala k moci v roku 2012 na vlne nespokojnosti verejnosti s vtedajším prezidentom Michailom Saakašvilim a neskôr zrušila viaceré reformy, ktoré počas jeho vlády posilnili právomoci prezidenta.

Gruzínsko získalo štatút kandidátskej krajiny EÚ v roku 2023 spolu s Ukrajinou a Moldavskom v čase, keď Brusel v rámci konfrontácie s Ruskom presadzoval rozširovanie únie. Proces jeho pristúpenia bol odvtedy fakticky pozastavený. Opozičné sily označili nedávne voľby v Gruzínsku aj v Moldavsku za zmanipulované. Brusel však naďalej dôrazne podporuje moldavskú vládu orientovanú na EÚ, zatiaľ čo vzťahy s vedením Gruzínska sa zhoršili.