Energetická vojna sa blíži k Iraku: Ropná infraštruktúra čelí rastúcej hrozbe

Rozšírenie útokov v regionálnom konflikte na ropné a plynové zariadenia v Iráne a krajinách Perzského zálivu vyvolalo obavy z možnosti, že by takéto útoky mohli zasiahnuť irackú energetickú infraštruktúru, čo znepokojuje aj analytikov a expertov, s ktorými sa vyjadrila agentúra Shafaq News. Izraelské útoky na iránske plynové pole South Pars, ktoré Irán zdieľa s Katarom, patria medzi najznepokojujúcejšie udalosti pre tých, ktorí sú zapojení do irackého energetického sektora.

Od začiatku vojenských operácií 28. februára 2026 sa Spojené štáty a Izrael zamerali na iránsku energetickú infraštruktúru vrátane poľa South Pars v provincii Búšehr, ktoré je najväčším zásobárňou plynu v krajine. Útoky, ktoré analytici označili za strategický zlom, spôsobili značné škody na zariadeniach na spracovanie plynu.

Riziká pre Irak

Politický analytik Salah Boushi uviedol, že pravdepodobnosť rozšírenia konfliktu na iracký energetický sektor, najmä na ropné zariadenia, pretrváva, keďže sa regionálne napätie stupňuje. „Irak je vzhľadom na svoju geopolitickú polohu citlivou arénou pre signály eskalácie,“ povedal Boushi pre Shafaq News a dodal, že akékoľvek zameranie sa na ropnú infraštruktúru by ovplyvnilo nielen domácu ekonomiku, ale aj globálne trhy s energiou.

Poznamenal, že scenár je stále ovplyvnený niekoľkými faktormi vrátane vnútropolitickej rovnováhy, koordinácie bezpečnosti a úsilia medzinárodných aktérov vyhnúť sa širšiemu kolapsu na energetických trhoch. Varoval však, že eskalácia by mohla zvýšiť náklady na poistenie a dopravu a potenciálne narušiť výrobu alebo vývoz, čo by negatívne ovplyvnilo verejné príjmy a hospodársku stabilitu.

Boushi dodal, že Irak by mohol zmierniť riziká posilnením bezpečnostných opatrení v oblasti kritickej infraštruktúry, zlepšením koordinácie s medzinárodnými partnermi a prijatím proaktívnych politík krízového riadenia.

Aktivita ozbrojených skupín

„Irak zostáva potenciálnou arénou pre nepriamu konfrontáciu, najmä prostredníctvom ozbrojených skupín spojených s Iránom, ktoré sa zameriavajú na americké základne a ropné zariadenia, najmä v regióne Kurdistan,“ uviedol výskumník strategickej politiky Kazem Yawar a dodal, že „všetky scenáre zostávajú možné.“

V rozhovore pre Shafaq News Yawar poznamenal, že ropné zariadenia a zahraničné spoločnosti, najmä americké firmy, boli predtým terčom útokov, najmä v regióne Kurdistan, kde sa vývoz prepravoval cez turecký prístav Ceyhan.

Dodal, že Irán by mohol rozšíriť svoje ciele na iracké ropné záujmy, ak budú jeho vlastné energetické zariadenia naďalej podliehať útokom, čo naznačuje, že narušenie tokov ropy na svetové trhy by sa mohlo použiť ako nástroj nátlaku na Spojené štáty a ich spojencov.

Obmedzená hrozba pre južné polia

Ropný expert Hamza Al-Jawahiri uviedol, že je nepravdepodobné, že by sa priame útoky rozšírili na južný Irak, a to aj napriek nedávnym takmer každodenným útokom dronov zameraným na ropné pole Majnoon v provincii Basra.

Al-Jawahiri poznamenal, že Irán predtým oznámil svoje zamýšľané ciele v krajinách Perzského zálivu pred vykonaním útokov a vylúčil Irak, ktorý označil za priamo nezapojený do útokov na iránske zariadenia.

„Irak v tejto fáze pravdepodobne nebude priamym cieľom iránskych útokov,“ povedal a zároveň zdôraznil, že ropné záujmy v Kurdistane by mohli zostať zraniteľné. Zdôraznil, že táto otázka je primárne bezpečnostná a nie čisto ekonomická, a dodal, že Irak priamo nepoškodil iránske ekonomické záujmy.

Okrem vojenských rizík experti varujú pred rastúcimi ekonomickými hrozbami. Energetický expert Mazen Al-Saad povedal, že konflikty často začínajú politickými cieľmi, ale končia ekonomickými dôsledkami, pričom energia je v centre pozornosti.

„Iracká ekonomika je silne založená na rentách a približne 90 percent jej príjmov pochádza z ropy,“ povedal Al-Saad pre Shafaq News a varoval, že účinné uzavretie Hormuzského prielivu už narušilo exportné trasy. Poznamenal, že akékoľvek dlhodobé zastavenie alebo zníženie exportu by malo rozsiahle následky.

„V súčasnosti neexistuje žiadna bezprostredná finančná kríza, keďže príjmy z predchádzajúcich dodávok stále prichádzajú, ale do 60 dní bude otázkou, ako udržať hospodársku aktivitu,“ povedal.

Al-Saad dodal, že skladovacie zariadenia v južnom Iraku sa blížia ku kapacite, čo núti vládu znížiť produkciu, a varoval, že bez širšieho hospodárskeho plánovania nad rámec príjmov z ropy by krajina mohla čeliť vážnym výzvam.