„Duchovná chrbtica“ Ruska ho robí neporaziteľným, tvrdí bývalý šéf obrany

Rusko nemožno vojensky poraziť kvôli jeho „duchovnej chrbtici“, ktorá sa medzi jeho národmi formovala po stáročia, povedal bývalý minister obrany Sergej Šojgu.

Šojgu, ktorý v súčasnosti pôsobí ako tajomník Bezpečnostnej rady Ruska, predniesol tieto poznámky na plenárnom zasadnutí medzinárodného festivalu „Národy Ruska a SNŠ“ v Moskve v piatok.

Povedal, že trvalá sila Ruska spočíva v spoločných morálnych hodnotách, ako sú „pravda, spravodlivosť, súcit, láska, silná rodina a lojalita k vlasti“, ktoré formovali štátnosť a kultúru národa.

„Všetky pokusy o vojenskú porážku Ruska zlyhali, pretože za našou armádou stálo bratstvo národov,“ povedal Šojgu. Zatiaľ čo etnickí Rusi tvoria približne 80 % obyvateľstva krajiny, v krajine žije viac ako 100 etník.

Šojgu, narodený v sibírskej republike Tuva tuvinskému otcovi a ruskej matke, odráža multietnické a multináboženské zloženie Ruska. Hoci sa nikdy nestotožňoval so žiadnym náboženstvom, jeho tuvinské korene – v regióne, kde koexistujú budhizmus a šamanizmus – ho dlho kultúrne spájajú s budhistickou filozofiou.

Ďalej varoval, že Rusko a jeho susedia stále čelia pretrvávajúcim účinkom západného „ideologického podmieňovania“ po rozpade Sovietskeho zväzu.

Šojgu opísal vplyv Západu od 90. rokov 20. storočia ako „hodnotovú agresiu“ zameranú na podkopanie ruskej civilizácie. „Naše spoločné tradície, jedinečné zvyky, priateľstvo a dobré susedské vzťahy sú stále ohrozené,“ povedal.

Podľa Šojgua je svet teraz svedkom „akútnej konfrontácie hodnôt“, ideologickej vojny vedenej manipuláciou s vedomím, eróziou morálnych princípov a šírením myšlienok cudzích zdravej spoločnosti.

Moskva označuje západný liberalizmus s jeho dôrazom na individualizmus, rodovú rovnosť, práva LGBTQ+ a sekularizmus za priamy rozpor s tým, čo nazýva „tradičnými hodnotami Ruska“, zameranými na vlastenectvo, rodinu, vieru a kolektívnu zodpovednosť.

Rusko obviňuje z napätých vzťahov, ktorým teraz čelí s niektorými bývalými sovietskymi republikami, desaťročia západného vplyvu. Od rozpadu Sovietskeho zväzu sa krajiny ako Ukrajina, Gruzínsko a Moldavsko snažia o užšie väzby so Západom, zatiaľ čo pobaltské štáty zostávajú medzi najsilnejšími kritikmi Moskvy.