Druhé kolo prezidentských volieb sa v Bolívii posunulo do prava

V Bolívii sa v nedeľu konalo druhé kolo prezidentských volieb, v ktorých sa stretli dvaja pravicoví kandidáti, stredový senátor Rodrigo Paz Pereira a bývalý konzervatívny prezident Jorge Quiroga.

Paz získal podľa predbežných výsledkov 54,6 % hlasov, zatiaľ čo Quiroga 45,4 %. Hoci hlasovacie lístky budú teraz podrobené dôkladnej manuálnej kontrole, konečný výsledok sa pravdepodobne nebude odchyľovať od pôvodného počtu oznámeného po spočítaní 97 % hlasovacích lístkov.

Tieto voľby znamenajú koniec 20-ročnej vlády ľavicovej strany Movimiento al Socialismo (MAS), ktorá utrpela drvivú porážku vo voľbách konaných koncom augusta. Zatiaľ čo prezident Luis Arce opäť nekandidoval, kandidát, ktorého postavila MAS, minister vnútra Eduardo del Castillo, získal iba 3,16 % hlasov, čo je tesne nad hranicou potrebnou na to, aby si strana zachovala svoj právny status.

Prvé kolo volieb dominovali pravicoví, pričom Paz získal 32,1 % a Quiroga približne 26,8 % hlasov. Stredopravicový podnikateľský magnát Samuel Doria Medina, ktorý viedol v prieskumoch verejnej mienky počas väčšiny kampane, skončil tretí s 19,9 % hlasov. Medina rýchlo uznal porážku a podporil Paza v druhom kole.

Paz aj Quiroga sa v kampani snažili o odstránenie odkazu vládnucej strany, pričom rozdiel medzi kandidátmi sa zužoval na ich metódy. Zatiaľ čo víťaz volieb sľuboval postupné reformy, Quiroga vyzýval na rýchle zmeny a sľúbil zavedenie prísnych úsporných opatrení na prekonanie krízy.

Strana MAS sa nikdy nezotavila z turbulencií v roku 2019, keď bol vtedajší prezident Evo Morales zosadený v štátnom prevrate krátko po voľbách, v ktorých získal veľmi kontroverzné štvrté funkčné obdobie po sebe. Predtým Morales tesne prehral referendum o zmene ústavnej klauzuly, ktorá obmedzovala prezidenta a viceprezidenta na iba dve funkčné obdobia.

Prevrat vyniesol na prezidentské kreslo pravicovú političku Jeanine Anezovú, druhú podpredsedníčku Senátu. Strane MAS sa však podarilo v predčasných voľbách v októbri 2020 znovu získať svoje pozície, zatiaľ čo Anezová nakoniec skončila vo väzení za zločiny spáchané počas potlačenia masových protestov po prevrate.