VÍGĽAŠ: Vígľašský zámok

Po vpáde Tatárov na naše územie v roku 1241 kráľ Belo IV. na obranu Vígľaša, Zvolena a stredoslovenských banských miest povolal križiackych rytierov. Rád bojovných templárov mal na Vígľaši kanonictvo a kapitulu. Na hradnom návrší postavili kláštornú budovu a pri nej kaplnku. Vstupný portál do kaplnky sa zachoval dodnes. V poslednej štvrtine 14. storočia dal kráľ Ľudovít I. pristaviť ďalšie tri krídla honosného poľovníckeho kaštieľa. Dielo dokončil jeho zať Žigmund Lucemburský, syn českého kráľa Karola IV. Žigmund tu vydal v roku 1390 listinu, ktorá platí za najstarší písomný doklad o Vígľaši. Z roku 1406 je listina dokladujúca existenciu Vígľašského panstva. Kráľ ako veno daroval Vígľaš a Vígľašské panstvo svojej druhej manželke Barbore.

Zámocký hotel je zapísaný v zozname Národných kultúrnych pamiatok. Objekt zámku je prístupný verejnosti, kde aj neubytovaní hostia majú voľný vstup do areálu na vstupnom nádvorí s možnosťou vstupu na hradby.

Východne od Zvolena na strednom Slovensku nad obcou Vígľaš sa nachádza unikátny zámok, pýcha Podpoľania.

Počiatky slovanského hradiska siahajú do stredoveku, kde vznikol kláštorný objekt spravovaný templárskym rádom.

Sídlo sa neskôr dostalo do rúk kráľovskému rodu Anjou, kde kráľ Karol Róbert spolu so synom Ľudovítom I. Veľkým vybudovali hradné sídlo.

Kráľ Žigmund Luxemburský dal hrad prestavať na poľovnícke sídlo a v roku 1408 zakladá Rád draka.

Na Vígľašskom zámku pôsobil kráľ Matej Korvín, Vladislav II. Jagelovský a neskôr sa zámok dostal do rúk feudálnych rodín. Počas 2. svetovej vojny bol poškodený, z veľkej časti vyhorel a chátral niekoľko desiatok rokov.