VEĽKÝ KRTÍŠ: Ing. Dalibor Surkoš - primátor mesta

Dovoľte mi, aby som sa predstavil. Narodil som sa v roku 1960 vo Veľkom Krtíši, keď vznikalo z dediny mesto a začínal sa príbeh s názvom Baňa Dolina. Maturoval som na našom gymnáziu a Vysokú školu banskú som absolvoval v Ostrave. V baníctve som začínal v Karvinej a loicky veľmi rýchlo pokračoval doma vo Veľkom Krtíši. Za 11 rokov v Bani Dolina som prešiel takmer všetko – od baníka v podzemí až po zástupcu hlavného inžiniera.

Do miestnej politiky som sa rozhodol vstúpiť už v roku 1990, kedy som bol zvolený za poslanca mestského zastupiteľstva. Neskôr mi kolegovia navrhli, ako najmladšiemu, aby som kandidoval na post primátora a diskusie v zastupiteľstve vymenil za zodpovednosť pri priamom riadení mesta.Prvýkrát som dôveru od Veľkokrtíšanov dostal 23.1.1993 a s výnimkou rokov 2003 – 2006 sa snažím čo najlepšie spravovať a riadiť Veľký Krtíš až dodnes. Nastávajúce voľby budú už moje siedme – narodil som sa siedmeho… verím, že sedmička je moje šťastné číslo.

Som ženatý, mám dcéru a zatiaľ prvého milovaného vnuka Maxa. Od detstva milujem šport. Lyžoval som, hral futbal, basketbal a súťažne behal až do mojich 18-tich rokov. Dnes si rád rekreačne zahrám tenis. Moja práca ma naplno pohlcuje a tak mi veľa času na iné koníčky ani nezostáva. Na dovolenke alebo počas Vianoc rád siahnem po dobrej knihe – je v nich múdrosť a listovanie v nich má pre mňa stále neopakovateľné čaro.

Opäť sa teda uchádzam o post primátora. A aký by mal primátor byť? Mal by byť taký alebo onaký? Má šancu byť pre všetkých dobrý? Neviem. Viem však, že prácu primátora nesmie brať ako zamestnanie na osem hodín. To je málo. Tento post vnímam inak. Ideálne je ak sa primátor v danom meste narodil a vyrastal v ňom. S materinským mliekom nasával všetko čo patrí k životu jeho rodiny v jeho meste. Kamaráti zo škôlky, školy, prvé bitky, rozbité kolená, prvé lásky, hrdosť na svoje mesto, ktoré som dokázal reprezentovať v športe, rozrastajúce sa sídlisko a poznanie všetkých ulíc a zákutí. Všetci tí učitelia, ujovia a tety a potom kolegovia v práci. Primátor sa musí vedieť usmiať na ľudí a každý deň ich pozdraviť. Musí cítiť pulz mesta a musí mať víziu, čo, kde a ako pre ľudí v meste urobiť. Tešiť sa z toho, že sa ľudia cítia bezpečne a spokojne. Hovorí sa, že byť lekárom alebo učiteľom je poslanie, ale aj byť primátorom je poslanie. A teraz už o mne niečo viete.

http://www.daliborsurkos.sk/