VEĽKÉ OZOROVCE: Pomník padlým v druhej svetovej vojne

Pomník bol postavený koncom šesťdesiatych rokov na počesť padlým obetiam: Ladislav Haščák, Ján Horňák, Anna Sykorová, Júlia Fedorková, Ján Karoly, Jozef Bobok, Štefan Šamun, Michal Dzapko, Jozef Kudľak, Pavol Ščerbak

Koncom 13. a začiatkom 14. stor. získali časť majetkov dediny Ruskov od uhorského kráľa zemania z Veľkých Ozoroviec. Táto skutočnosť potvrdzuje, že obec so zastúpením zemanov už v 13. stor.existovala. Napriek tomu, doteraz najstaršia písomná zmienka spomína Azar v roku 1304 ako majetok Pelétheiovcov. Podľa nej šľachtici zo starého rodu Bogatradvan odovzdali časť majetku v obci iným šľachticom. 

Túto skutočnosť potvrdzuje aj listina z roku 1324. Písomný doklad z roku 1328 udáva, že zeman Šimon, syn Michala z Veľkých Ozoroviec naďalej vlastnil majetok v Malom Ruskove. Listina z roku 1355 potvrdzuje, že majetková držba Jána Pelétheiho v obci pokračovala. V prvej polovici 14. storočia preukázateľne patrila časť majetkov v Malom Ruskovezemanom z Veľkých Ozoroviec.

Aj v pápežských desiatkoch z rokov 1332-1337 je údaj, že obec Ozor bola už v tomto čase farnosťou. Pôsobil v nej okolo roku 1335 farár Ján z Ozoroviec /Johannes de Azar/, ktorý odvádzal pápežovi desiatok zo svojich ročných príjmov. 

Pomerne cenný je aj poznatok o najstaršom veľkoozorovskom kostole. Písomný prameň z roku 1383 uvádza, že vo Veľkých Ozorovciach bol kostol zasvätený sv. Michalovi archanjelovi. Z uvedeného vyplýva, že vo Veľkých Ozorovciach existoval kostol už pred 14. storočím. 

Po nástupe reformácie patril veľkoozorovský kostol okolo roku 1598 až do roku 1700 reformovanej kresťanskej cirkvi /kalvínom/. V ďalšom období sa kostol dostal opäť do majetku rímskokatolíckej cirkvi.

O veľkosti obce a majetkových pomeroch jej obyvateľov poskytujú údaje predovšetkým daňové súpisy. Napríklad daň kráľovi platili v roku 1441 veľkoozorovské sedliacke usadlosti 47 zlatých. Zo zdanenia vyplýva, že obec mohla mať v tomto čase 50 sedliackych domácností, ktoré hospodárili na 47 celých usadlostiach.

Rovnako, ako v iných zemplínskych obciach, aj vo Veľkých Ozorovciach sa v 16. storočí počet sedliakov znižoval a z daňových odvodov vyplýva, že aj chudobneli.

V priebehu 15. – 18. stor. sa na majetkovej držbe v obci podieľalo viac vplyvných rodín. V dokumentoch z roku 1408 sa uvádza, že časť nehnuteľností v obci dostal Mikuláš Ujfalussi. Jeho majetková držba bola však len prechodná, pretože v roku 1414 už do majetkového vlastníctva v obci výrazne vstúpili popri Pelétheiovcoch aj Azaryovci. Pramene uvádzajú v roku 1435 Juraja, Petra a Jána Azaryovcov.  Časť ujfalussiovských majetkov bola podľa listiny z roku 1471 predaná Lastóczyovcom. 

Majetková držba zrejme ovplyvnila aj rozdelenie obce.V písomných prameňoch zo 16. storočia jevo Veľkých Ozorovciach uvedený Horný a Dolný koniec. Napríklad v roku 1576 patrili majetky na ich hornom a dolnom konci Imrichovi Leökösovi a Michalovi Bornemiszovi a neskôr /1610/ Michalovi a Zuzane Bottkovcom.  V polovici 16. stor. /1555/mali rozhodujúci podiel na majetkoch Azaryovci. Súpis z roku 1598 uvádza až 12 vlastníkov, medzi ktorými dominovali Mikuláš a Peter Azaryovci, Peter a Gašpar Lastóczyovci, Juraj Drugeth, Juraj Ladmóczy, Ján Nagy a ďalší. ²¹ Popri tamojších zemanoch sa na majetkovej držbe v obci v 16. – 17. storočí podieľali aj významné šľachtické rody Perényiovcov a neskôrDrugethovcov. V roku 1601 boli Veľké Ozorovce preukázateľne súčasťou hradného panstva Trebišov a patrili Jurajovi Drugethovi.