UBĽA: Predpokladá sa, že obec založili valasi, ktorí pochádzali z historického úzernia Sedmihradska.

V regióne horného Zemplína v južnej časti Bukovských vrchov a horského chrbta  Nastas  v dolnej časti Ubľanka v nadmorskej výške 210 m n.m.  leží Ubľa po dhé stáročia pomenovaná ako  Oblya,  Vblya,  Ublya,  Ugar a od roku 1945 Ubľa.

V starom slovanskom jazyku existuje slovo „ubel“,  ktoré znamená biely, ale taktiež to môže byť odvodené od slova  „oblý“,  okrúhlý.  Prečo pravé Ubľa? No v dejinách na túto otázku nenájdeme pravú odpoveď a teda držme sa ľudovej povesti, ktorá je odovzdáva ústne z pokolenia na pokolenie podľa, ktorej Ubľa je pomenovaná podlá pastiera oviec, ktorý sa volal Ubeľ a ľudia k nemu chodili po mlieko a syr. 

Možno je to pravda, možno to bolo naozaj tak, to sa už nikdy nedozvieme, ale z historických prameňov vieme, že prvá zmienka o Ubli sa nachádza v donácii kráľa Ľudovíta Veľkého zo 7. januára 1343, kde sa uvádza,  že Viliamovi Drugethovi pripadli všetky hrady kaštiele, mestá mestečka a obce ktoré boli zhabané Petrovi Pečeňovi a medzi nimi bola aj Ubľa. 

Mikuláš v Ubli 2024

Predpokladá sa, že obec založili valasi, ktorí pochádzali z historického úzernia Sedmihradska, súčasného Rumunska  a  v 9. a 10 storočí sa živili sťahovavým spôsobom života a to chovaním dobytka a oviec. Prvá Ubľa bola na hore Osoj. V 15. a 16 storočí sa valasi postupne preorientovali na roľníctvo. Dôvodom bol nedostatok pastvín pre čriedy oviec.

Na sklonku 17. storočia bola Ubľa najväčšou obcou v okolí s 943 obyvateľmi. V obci bol mlyn, bola rozšírená výroba poľnohospodárskeho náradia, dreveného kuchynského riadu, tkanie plátna, pálenie dreveného uhlia, chov dobytka a práce v lese.  No aj napriek tomu, že v uvedenom období  bola Ubľa najväčšou obcou v okolí a žili v nej pracovití obyvatelia, predsa ten život v nej bol ťažký. Klimatické podmienky, neúrodná pôda. neustále zmeny feudálnych vlastníkov obce spôsobovali to, že Ubľania  si hľadali  obživu na Dolnej zemi pri príležitostných prácach počas žatvy, alebo neskôr odchádzali za prácou do Kanady a Ameriky, aby mohli uživiť svoje rodiny. Roky a stáročia ubiehali, a tak ako ubiehali všetky doležíte zmeny v krajine či už v Rakúsko-Uhorskej monarchii alebo Československej republike, tak sa menil aj život Ubľanov a život v obci.

Prvá a druhá svetová vojna hlboko zasiahla do života Ubľanov. Po prvej svetovej vojne prišla hospodárska kríza a tá so sebou priniesla nezamestnanosť a tak nádej na lepší život, a radosť, že vojna sa skončila bola krátka a Ubľania aj naďalej trpeli biedou a nedostatkom. Ale Ubľania sa nikdy nevzdávali, mnoho z nich odišlo na front počas druhej svetovej vojny ako dobrovoľníci, s túžbou po mieri a lepšom živote. Ich mená a fotografie sú zvečnené pre ďalšie generácie v knižnej dvojjazyčnej monografii pod názvom Ubľa v zrkadle stáročí.