TVRDOŠOVCE: Remeselnícke vianočné trhy

Prvá písomná správa podľa archívu ostrihomskej kapituly pochádza z roku 1221 (v skutočnosti ide o sfalšovanú listinu pravdepodobne z obdobia rokov 1236-87), keď uhorský kráľ ONDREJ II. daroval už jestvujúcu osadu rakúskemu kláštoru „HEILIGEN KREUZ“, rehoľníkom tzv. cistercitom, ktorí v 15.storočí vybudovali v osade hospodársky dvor, ktorú historici Michal Matunák a Dr. Haiczl lokalizovali juhozápadne od kostola. Osada ležala na významnej stredovekej ceste, ktorá vychádzala zo sídla uhorských kráľov a smerovala do Čiech a Poľska. Tatári kvôli močaristej pôde osadu v roku 1241 obišli. Cisterciti Svätého Kríža zamenili majetok Tardoskedd za majetok Parachan (Vajnory). Túto majetkovú výmenu potvrdil kráľ Ondrej III 11.6.1297.

Roku 1310 prechádzali cez osadu vojská Matúša Čáka Trenčianskeho, ktorý útočil proti šurianskemu a levickému hradu. V roku 1332 panovník Karol Róbert z Anjou uvádza osadu pod názvom TURDESQED. Pôvodný kostol bol postavený ako románska kaplnka prestavaná s niektorými prvkami rannej gotiky. Celé 14. stor. sa osada rozrastá a jej názov sa viackrát mení TARDOSKEDD, Tardos Kegy, TOROSKEGY, TARDOSKEDDY, ktoré sa stabilizovali koncom 19 storočia na TARDOSKEDD.

V 16. storočí sa už osada spomína ako vyspelá stredisková obec. Spomína sa medzi najbohatšími obcami a to i napriek tomu, že platili Turkom poplatky a pred častými tureckými výpadmi sa obyvatelia uchýlili na močaristé miesto ,,FALUHELY“ na dobu takmer 100 rokov. Po mieri v Zsitvatöröku, ktorý uzavreli v roku 1608 Turci s rakúskym cisárom toto územie je naďalej poplatné Turkom. Osadníci sa postupne vracajú do svojich pôvodných síce zničených príbytkov.

Kúpalisko Tvrdošovce

Na prelome storočí Ostrihomské anály spomínajú reformáciu a protestantizmus. Arcibiskup Peter Pázmány chcel vytvoriť v obci baštu protireformácie. Narážal však na ťažkosti pri povstaniach I. Bocskaya a Gábora Bethlena, ktorí i napriek tvrdému katolicizmu získali z obce desiatky dobrovoľníkov pre povstania. Reformácia však v obci nemala úspech.

Cisár Ferdinand III. udeľuje obci právo mestečka ,,MEZŐVÁROS˝. Tieto výsady rešpektovali aj Turci. Druhá polovica 17. stor. bola pre obec búrlivá. Vyše 50 tisíc Turkov obkľúčilo novozámockú pevnosť, kde okrem vezíra bolo 11 pašov. Bola to jedna z najväčších výprav do strednej Európy. 24.septembra 1663 sa Adam Forgács Turkom vzdal. Turecké vojská zabudli na mierové dohody a znova drancovali okolie. Prestrašené obyvateľstvo sa znovu ukrýva na mieste ,,FALUHELY“. Roku 1664 sa obec v daňovom súpise novozámockého ejáletu uvádza ako osobný majetok veľkovezíra Koprülüzada Ahmed pašu. Až v roku 1685 sa podarilo cisárskemu vojvodcovi, Karolovi Lotrinskému novozámockú pevnosť dobyť.

V osemnástom storočí poznamenalo rozvoj obce Rákócziho povstanie – 16.novembra 1704 sa zmocňuje novozámockej pevnosti. Po tejto udalosti sa obec stáva veľkým vojenským táborom a je tu zriadená pomocná pošta Rákocziho vojenského poštového systému. Veliteľom tohto tábora bol známy kurucký generál Miklós Bercsényi. Z histórie je známe, že z obce písal 30.októbra 1704 do novozámockej pevnosti Rákóczimu tri listy. V týchto listoch informoval Rákócziho o manévroch kuruckých armád a o strategických plánoch na zničenie labancov. Krvavý boj medzi kurucmi a cisárskou armádou sa odohral pri tzv., Rákócziho kopci“, kde bolo dobytých stovky labancov. Na pamiatku víťazného boja bol na tomto mieste postavený kamenný pomník.

Podľa cirkevných zápisov v rokoch 1707-1725 prebiehala prestavba kostola. Zo starého kostola zostal iba sanktuár (kaplnka). Prestavbu financoval ostrihomský arcibiskup, knieža saský – August. Patrónom kostola bola Ostrihomská kapitula, ktorá tu vlastnila všetky majetky.