TURÍK: Škola v Turíku bola založená z iniciatívy teplánskeho farára Jána Vlošáka 15. októbra 1889.

Prvá písomná zmienka o Turíku je v listine zvanej Liptovský register z roku 1391, keď Imrich Bubek, župan Liptova a sudca kráľovskej kúrie overoval a komisiou odborníkov skúmal vieryhodnosť listín zemepánov v Liptove o ich majetkovej držbe.

O zemepánoch Turíka v Liptovskom registri hovorí: „Štefan, syn Petrov, Valentín, syn Tomášov a Štefan, syn Antonov z Turapotoka predložili nám dve listiny, jednu o pridelení akejsi pôdy Tura potok zvanej, urobenom samým kráľom Ladislavom Tomášovi a Šimonovi, synom Marcela; Albertovi a Dionýzovi, synom Sybura na výmenu ich vlastnej pôdy, zvanej Topla, v roku priazne 1278.“

Podľa toho kráľovská komisia hodnoverne vyhlásila, že Štefan, Valentín a Štefan z Turíckeho Potoka sú prví vlastníci zemí v okolí Turíckeho Potoka a vlastnia ich od roku 1278 na základe ustanovenia kráľa Ladislava.

Usadili sa tu, osadili tu svojich poddaných a tak majetkoprávne povstala osada, ktorú pomenovali podľa miestneho potoka Turík. Zemepáni tej osady, ktorých do tých čias poznáme len podľa krstných mien, sa od roku 1278 volali Turanskí.

Podľa koho alebo čoho sa potok v doline už predtým menoval Tura potok, zatiaľ nevieme hodnoverne doložiť. Samozrejme, že dolina okolo Tura potoka pred rokom 1278 nebola ľudoprázdna.

Keď sa v Liptovskom registri hovorí, že do roku 1278 patrila kráľovi, možno predpokladať, že tu bol kráľovský majer a teda aj osadníci. Alebo z Teplej, kde už v roku 1209 boli osadníci (tam bývali prví známi predkovia Turanských – Sybur, Adalbert a Marcel) a zaiste tiež kráľovský majer, patriaci ku Starému liptovskému hradu, sem prichádzali poddaní obrobiť oračiny alebo pásť dobytok.

Skalný útes za Turíkom, zvaný Hradná skala, nám hovorí, že tam v dávnej minulosti bol hrádok, postavený z dreva ako predná stráž hlavného liptovského hradu.

Starý liptovský hrad v dávnoveku postavený na rozkaz kráľa, aby strážil významnú obchodnú cestu do Poľska, mal okolo seba menšie strážne hrádky (v Malatinej, Kalamenoch, Teplej, Turíku, Sv. Anne, Sv. Mare, atď.) (Štefan Hýroš: Zámok Likava a jeho páni…) Archeologický prieskum, až príde na to čas, zaiste dokáže, že v Turíckej doline žili ľudia aj pred rokom 1278.

Turícky hrádok zanikol pravdepodobne v roku 1241 po vpáde Tatárov do našich krajov, ktorí ako zbesilá povodeň prešli aj cez Liptov ničiac všetko ľuďmi postavené a zabíjajúc všetko živé.

O skúpom pánovi Turíckeho hrádku hovorí povesť, že ho jeho poddaní prekliali, aby skamenel i s rodinou a celým majetkom, preto sa tam vraj nachádzajú skameneliny podoby zrnkám zbožia a peniažkom. (Matej Bell: Dejiny Uhorska).