TURČOK: Turčok sa nachádza na území historického Gemera.

V 11. storočí bolo územie dnešného Gemera začlenené do ranofeudálneho Uhorského štátu. Po vyčlenení z Turčianskeho domínia v druhej polovici 12.storočia vznikol samostatný Gemerský kráľovský Komitát. Ten sa v priebehu 13.storočia pretransformoval v samostatnú Gemerskú stolicu. Prvá zmienka o Gemerskej stolici sa viaže k roku 1209.

Sídlom župy ( v podstate až do 16. storočia) bol hrad Gemer, podľa ktorého miestny pomenovali oblasť Gemerská Stolica. Tá časť regiónu Gemer, v ktorej sa nachádza Turčok, sa v historických dokumentoch prvý raz spomína v roku 1243. Je uvádzaná ako Terra Martini. Túto lokalitu v uvedenom roku daroval uhorský kráľ Belo IV bratom Detrikovi a Filipovi Szárovi, synom Matúša z rodu Ákošovcov, ktorí patrili k najstarším uhorským šľachtickým rodom.

Daroval im ju za pomoc v bitke proti Tatárom na rieke Slaná 11. apríla 1241. Išlo o pomerne rozsiahle územie, vyčlenené z Turnianskeho kráľovského domínia rozprestierajúceho sa od Plešivca po Štítnik. Okrem spomenutých majetkov kráľ Belo IV. daroval spomenutým komtesom aj Kameňany, ktoré dovtedy patrili hradu Gemer. Turčok ležal na území Kameňanského chotára. A práve vyčlenením z neho neskoršie vznikla osada Turčok. Napriek tomu, že v darovacej listine z roku 1243 nie je názov Turčok uvedený, je rok 1243 z hľadiska histórie obce zaujímavý. Najstaršie pomenovanie potoka Turiec – Transit Thuruc ad caput Thuruch je práve z roku 1243. Známy medievista profesor Varsik uvádza aj ďalšie zaujímavé údaje z roku 1808: slovensky Turiec, maďarsky Turocz. Varsík ďalej konštatuje že Vrch (hlava) Turca – caput Thuruch, je treba stotožniť z dnešnou dedinou Turčok.

Nemožno neopomenúť ani jeho ďalšie tvrdenie, že názov rieky Turiec pochádza zo slovenského slova Tur (Zobor, Býk). Maďari ho prevzali v oboch prípadoch od Slovanov vo forme Turocz. V dávnej bájosloví bol tur považovaný za boha vojny. S turom súvisí aj legenda o vzniku Turčoka, ktorá hovorí, že: niet nijakých správ zo starších období, nezaložili ho Turci, ani sa po nich nevolá, lebo vznikol dávno pred ich príjazdom na naše územie. Keď slavianske kmene sa postupne presúvali z rovín za výživou do hôr, dostali sa aj do tejto oblasti Slovenského Rudohoria a zostali tam, kde sa to zdalo najvýhodnejšie. Jedna z družín sa od Kamenian dostala až do malého údolia pod Šarčíkovým vrchom. Tu sa stretla z neznámymi zvieratami, ktoré vyzerali ako tur, ale boli menšie a čipernejšie. Nazvali ich Turčokmi. A keďže okolie nebolo nikým osídlené a bolo bez mena, potok a aj svoju osadu nazvali podľa nájdených zvierat Turčokom. Toľko podľa legendy. Nechajme bokom do akej miery je, alebo nie je pravdivá ( je však pravda, že pratur bol súčasťou európskej prírody tisíc rokov, posledné zviera vraj zahynulo v roku 1627 v obore pri mestečku Jaktor v Poľsku).