TRENČIANSKA TEPLÁ: november 1989 položil základy novodobých dejín demokratického vývoja našej spoločnosti.

Počiatky osídlenia siahajú do dávnej minulosti. Vtedy mladopaleolitické sídliská v údolí rieky Tepličky mali pravdepodobne trvalejší charakter oproti častejším prechodným typom sezónnych táborísk.

Možno to dávať do súvisu s výdatnými loviskami zveri, ale aj s poznaním účinkov termálnych žriedel v okolí.

Z doby bronzovej pochádza žiarový hrob nájdený v roku 1936 pri stavbe rodinného domu F. Paštinského.

V hrobe lužickej kultúry objavili popolnicu – dvojkonickú nádobu z piesčitej hliny, bronzovú ihlicu, bronzovú britvu zvláštneho tvaru, chránič hrotu ihlice, špirálovité rúrky a tenký pliešok. Nálezy keramiky, zlomky väčších i menších nádob z tohto hrobu sú uložené v Trenčianskom múzeu.

Jesuit monastery Velka Skalka

Slovania obývali i Podhradište, našli sa tu početné úlomky keramiky, datované do 9 – 10. storočia n.l., zbierané od roku 1951, uložené sú v Trenčianskom múzeu. Vzácny archeologický nález z obdobia veľkomoravského je z lokality Čertova skala, jedná sa o vojenskú železnú ostrohu.

Celkové osídlenie Trenčianskej Teplej súviselo s osídlením trenčiansko – teplickej kotliny.

Erb Rodiny Príleszký

Na Podhradišti sa v dávnych dobách nachádzal hrádok ľudu púchovskej kultúry, chránený bol prírodnými strmými svahmi, na náhornej plošine dnes vidno pozostatky opevnenia v podobe valu.

Tento ľud obýval i neďaleký vrch Čvirigovec, lokalitu „Nad družstevnou tehelňou“, kde sa našli okrem keramiky aj jemné spony, retiazky a drobné ozdoby. Na slovanské obdobie poukazuje nález z roku 1960, keď sa pri kopaní domu J. Bajčíka podarilo archeológom odkryť ľudskú kostru spolu s nádobou, zlomkami pravdepodobne ďalšej rozbitej nádoby a skleneným koráľom. V roku 1965 bola na mieste hostinca Légia nájdená bronzová ihlica o dĺžke 21 cm.