TOMÁŠOVCE: Tomášovce počas celých stáročí patrila vždy k niektorému feudálnemu panstvu.

Vypuknutie prvej svetovej vojny v posledných júlových dňoch roku 1914 a jej následky ťažko doľahli na celý Novohrad, Tomášovce nevinímajúc. Najciteľnejším zásahom do života dediny bolo zmobilizovanie veľkej časti mužov do armády.

Búrlivé dni zániku monarchie sa aj v Tomášovciach prejavovali sociálnymi nepokojmi. Najviac rebelovali vojaci navrátivší sa z frontov, najmä ruského, odkiaľ prinášali aj myšlienky boľševizmu. Kronikár o tom píše takto:“…nárokovali si možné a nemožné práva a zaviesť nové poriadky v obci.

Ohrozovali zvlášť notára Ľudevíta Fabriczyho, ktorý nočnou hodinou bol nútený zutekať,aby si holý život zachránil. Zášť proti nemu bola vedená pre nespravodlivé delenie podpory počas vojny..“ Po odchode notára bola zriadená národná stráž, v ktorej službu konali mladší občania vyzbrojený puškami. Udržiavali poriadok v obci až do 4. januára 1919, keď do Lučenca prišlo česko-slovenské vojsko.

Prvé mesiace a roky nového štátneho útvaru,ktorý znamenal pokrok z hľadiska záchrany existencie slovenského národa, sa v Tomášovciach niesli v znamení pokračujúceho revolučného vrenia. S trpkou pasivitou občania sledovali vpád maďarských boľševikov v jarných mesiacoch 1919.

Tomášovská kronika o tom píše:“…v osudný deň na poludnie zjavilo sa nad obcou maďarské lietadlo, ktoré strieľalo z guľometu, no žiadnu škodu nespôsobilo. V priestore medzi strážnym domkom ležiacom od Tomášoviec na juh a strážnym domkom v obci viedli tuhý boj dva obrnené vlaky – československý a maďarský. Boje oboch vlakov,podobne aj boje obidvoch vojsk trvali celý deň, čo sa dalo usúdiť zo streľby tak našich ako aj nepriateľských diel, pušiek a guľometov.

Streľba z diel bola intenzívna najmä v sobotu popoludní. Strieľalo sa granátmi, šrapnelgranátmi a šrapnelami. Okolo 3.hodiny popoludní maďarské delostrelectvo obrátilo intenzívnu paľbu na tomášovskú vežu, a to údajne preto, lebo niektorí občania vyliezli na vežu a odtiaľ ďalekohľadmi pozorovali boje. No neuškodili jej, lebo granáty padali ďalej od kostola do záhrady.

Asi o 6.hodine večer v sobotu pred turícami maďarské vojská dorazili do Tomášoviec…“ Povojnová hospodárska kríza sa citeľne dotkla všetkých skupín obyvateľstva, najviac však tých, ktorí pracovali v okolitých fabrikách v Lučenci, Opatovej, Haliči, Fiľakove.

Po prekonaní povojnovej hospodárskej krízy nastupuje dočasná stabilizácia kapitalizmu a s nim súvisiaca stabilita politického systému v republike priniesla aj obci pomalé, ale predsa len isté sociálne vylepšenie. Vytváranie nových pracovných príležitostí. Na základe rozhodnutia viedenských arbitrov prichádza 10. novembra 1938 do Novohradu maďarské vojsko, ktoré okrem Lučenca obsadzuje 60 obcí. Novohrad stráca v prospech horthyovského Maďarska aj dve významné slovenské dediny Opatovú a Halič.

Vlastenecké nadšenie v jesenných mesiacoch 1938 neobišlo ani našu obec. Nenašiel sa ani jeden z mužov,ktorý by nerešpektoval mobilizačnú vyhlášku. 6.októbra 1938 vyhlásená autonómia Slovenska postavila aj pred politických reprezentantov Tomášoviec potrebu zaujať vlastné stanovisko.