TEPLÝ VRCH: V 17. storočí patril Teplý Vrch k Muránskemu panstvu.

Základy obce boli položené v druhej polovici 12. storočia ako poddanskej osady hradu Meleghegy, neskôr premenovaného podľa zemepána Balog (Blh). Pôvodne tu bol drevený hrad, po tatárskom vpáde r. 1224 prebudovaný na kamenný. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1301.

Neskôr bol Teplý Vrch v župe Gemerskej, spravovanej z mestečka Gemer a potom Plešivec. Po vzniku župy Gemersko-malohontskej z Rimavskej Soboty.

V 16. storočí sa dostal Teplý Vrch na hranicu Osmanskej ríše a spolu s inými časťami Gemera bol drancovaný Turkami 40 rokov.

Po skončení Rákocziho povstania, v r. 1711, zostal kraj spustošený, pôda neobrobená, obyvateľstvo zaťažené veľkými odvodmi, robotami. Až po nastolení mieru sa pomery začali zlepšovať. V tých rokoch získal Blh s Teplým Vrchom rod Koháry.

Život občanov tejto obce nebol radostný ani po zrušení poddanstva. Chudobný ľud sa musel nejako živiť, východisko začal hľadať v remeslách. Najviac sa darilo brdárstvu a voštinárstvu. S brdami chodievali brdári až na Dolnú zem.

V roku 1773 bolo v Teplom Vrchu 31 usadlostí a v roku 1827 už 43 s 366 obyvateľmi. V roku 1827 bol postavený kostol evanjelickej cirkvi a.v.

Ešte väčšia bieda zaľahla na ľud počas I. sv. vojny.

Neutešené pomery po vojne a veľká hospodárska kríza zapríčinila vysťahovalectvo. Mnohí obyvatelia odišli hľadať šťastie do Ameriky.

Obec v tom čase zápasila s nedostatkom pitnej vody, preto sa občania rozhodli pre výstavbu vodovodu. Stavať sa začalo v r. 1930 a na stavbu dostala obec 70% štátnu subvenciu.

Po Mníchovskej dohode pripadla južná časť okresu Rimavská Sobota hortyovskému Maďarsku. Teplý Vrch (vtedajšia Melecheď) sa stala pohraničnou obcou. 14. 4. 1945 sa pre občanov obce skončila II. sv. vojna.