SVODÍN: V 4. storočí pred n. l. sem prišli Kelti, prvá známa skupina tu žijúcich obyvateľov.


V 1. soročí n. l. sa územie stalo provinciou Rímskej ríše. V 5. storočí sa tu objavili Húni, ktorých považujú za predkov dnešných Maďarov. Po nich sa tu usadili Avari a neskôr, v 8. storočí, moravskí Slovania, ktorí sa začali zaoberať už poľnohospodárstvom. V 9.-10. stor. opúšťali Slovania danú lokalitu a prichádzali sem, resp. sa usídlili na oboch brehoch Dunaja nomádski Maďari. Toto územie bolo začlenené do panstva Arpádovcov. V časti osady Busahegy sa usadil kmeň náčelníka Tordu. Neskôr túto osadu do kráľovského majetku prijal Štefan I. ako osadu na svahoch „Perlivého vína“ hrozna-Szölgyön. Za vlády Gejzu II. patrili obe osady, Buzahegy a Várhely, do ostrihomského panstva. V roku 1242 ju obsadili Tatári, po ktorých odchode kráľ Béla IV. privolal do obce nemeckých a slovenských osadníkov. Prišlo asi 40 nemeckých rodín, a týmto sa obec vlastne rozdelila na dve časti, a to „maďarskú“ zvanú Unngarica Villa Sceudin a „nemeckú“, ktorú pomenovali podľa germánskeho kmeňa Teuton, t.j. Theutonica Villa Sceudin. Od roku 1291 je doterajšie územie obce rozdelené na Maďarský a Nemecký Svodín a pretrváva až do dnešnej doby.

Roku 1427 dostala obec výsady mesta a jarmočné právo a nesie názov Oppidum Sceuden Ungaricum. V čase kuruckých vojen (r. 1708) oba Svodíny obsadil František Rákoczi za pomoci zemepány Jána Bottyána z Novej Viesky a v roku 1710 bola osada Várhely zrovnaná so zemou.



Slovak










