STUPAVA: Za spoľahlivejší prvý písomný záznam o Stupave sa považuje listina z roku 1271.

Stupava sa rozprestiera medzi západnými svahmi Malých Karpát a južnou časťou Záhorskej nížiny. Jej nadmorská výška je 174 metrov a nachádza sa na priesečníku 17˚02’’ východnej dĺžky a 48˚16’’ severnej šírky.

Záhorie má prevažne nízku polohu a relatívne suchú a teplú klímu. Mesto je zo všetkých strán ovenčené lesmi. Ich súčasťou priamo v centre mesta je Stupavský park, ktorý dobudovali poslední majitelia kaštieľa Károlyiovci. Súčasťou parku je pagaštanová aleja, ktorou sa prechádza do bývalej zvernice a Malých Karpát.

Zelené plochy a parky v intraviláne spolu s parkom a lesmi majú výmeru 600 hektárov. Lesy v blízkosti Stupavy sú prirodzeným prostredím pre pestrú spoločnosť živočíchov a vtáctva.

Vyskytujú sa v nich sviňa divá, jeleň obyčajný, daniel škvrnitý, srnec hôrny, muflón, mnoho druhov netopierov, sova plamienka, sova obyčajná, myšiarka ušatá, myšiarka močiarna, bažant obyčajný, krkavec čierny, žlna zelená, sluka hôrna, v potokoch a na Morave sa vyskytujú hus divá, kačica divá, bocian biely a mnoho ďalších druhov.

Územie Stupavy bolo osídlené už v dobe bronzovej. Prvými etnicky známymi obyvateľmi boli Kelti. Neskôr sa toto územie stalo barbarským susedom Rímskeho impéria.

Pri dobývaní Európy sa Rimania zastavili na strednom toku Dunaja. Na obsadenom území vznikla provincia Panónia. Z dnešného územia Slovenska bola jej súčasťou len zadunajská časť Bratislavy. Aj na druhej strane rieky vybudovali niekoľko vojenských táborov a civilných stavieb.

Pozornosť venovali predovšetkým zabezpečeniu hraničného pásma zvaného Limes Romanus. Prvým miestom na slovenskom brehu, ktoré Rimania obsadili bol zrejme Devín. Noha rímskeho legionára sem vstúpila už v dobe Octaviana Augusta.

Aktivita Rimanov výrazne vzrástla počas tzv. markomanských vojen (160 – 180 n. l.). Vtedy zrejme vznikla veľká pevnosť v Iži pri Komárne a menšia stanica v Stupave. Postavili ju na nevysokej vyvýšenine, na ktorej už predtým stála germánska osada. Miesto si vybrali vďaka jeho strategickej polohe na trase dôležitej obchodnej Jantárovej cesty.

Z pevnosti kontrolovali veľkú časť Záhoria a Bratislavskej brány. V prípade potreby nebolo problémom nadviazať vizuálny kontakt (napr. dymovými signálmi) s Carnuntom, vzdialeným asi 30 km. Vznikol tu rozsiahly dvorec, chránený obvodovým múrom 70×70 metrov. V strede stála veliteľská budova s 20 miestnosťami a ústredným dvorom – átriom. Pobyt legionárov dokazujú nálezy zbraní, zvyšky krúžkového panciera. „Civilný“ život dokumentuje keramika, šperky, mince, fragmenty sklených nádob a hospodárske náradie. Na lokalite prebieha v súčasnosti dlhodobý archeologický výskum s cieľom vybudovať múzeum v prírode. Zatiaľ nie je v teréne prezentovaná žiadna časť zachovanej architektúry.

Hrad Pajštún