ŠTÔLA: Pri svojom vzniku roku 1330 dostala obec názov Stoly.

Obec Štôla vznikla na mieste niekdajšieho benediktínskeho kláštora. Kláštor patril pod cisterciacke opátstvo v Spišskom Štiavniku.

Podľa zachovaných písomností, uložených v Spišskej Kapitule, bol kláštor postavený r. 1314 grófom Botysom a grófmi a zároveň aj richtármi Frohlingom z Veľkej a Gottschalkom z Matejoviec. Gróf Botys dostal toto dovtedy nehostinné územie, ktoré bolo súčasťou divokých a hlbokých podtatranských lesov nazývaných „Chetene“ (čo znamenalo pusté, neobývané územie), od uhorského kráľa Belu IV., za to, že ho sprevádzal vo vojne proti českému kráľovi Otakarovi II.

Comes Botyz bol najstarší zo šiestich synov grófa Mareka z Markušoviec, zakladateľa rodu Mariássovcov. Práve Comesa Botyza poveril jeho otec v r. 1270 priviesť na tieto dovtedy pusté územia kolonistom. Gróf Botys roku 1279 časť tohto územia odstúpil hore spomínaným grófom Frohlingovi a Gottschalkovi. Súhlas na výstavbu kláštora dalo Ostrihomské biskupstvo, ktoré kláštor osadilo rádom benediktínov, aby sa starali o duchovné potreby obyvateľov Batizoviec, Mengusoviec a Gerlachova.

Podľa dostupných správ kláštor, ktorého súčasťou bol aj kostol. bol priestranný, vkusne postavený s pekným kamenným stĺporadím. (Niektoré časti stĺporadia sa našli pri rekonštrukcii domu Pavla Jurču, č. 67 v lete r. 2000 a sú uložené v budove Obecného úradu v Štôle).

Krátko po svojom vzniku kláštor vylúpila zbojnícka skupina a kláštor bol opustený. Znovu bol obnovený r. 1319. Kláštor finančne podporovali potomci grófa Botyza, (zakladateľ obce Batizovce), ktorými bol rod Mariassovcov a spišskosobotský gróf Eberlaus, ktorý kláštoru daroval tristo katastrálnych jutár neobrobených pozemkov, na ktorých vznikla terajšia obec Štôla.

Počas husitských vojen a počas nepokojov o uhorský trón asi v r. 1436 kláštor vyhorel a viac nebol obnovený. Kláštor ostal pustý až do roku 1526. Potom ho Mariassovci dali rozobrať a z jeho časti vystavali v Batizovciach asi starý horný kaštieľ a evanjelickú (asi dnešnú katolícku) faru. Plán kláštora a všetky zakladajúce písomnosti by sa mali nachádzať v Spišskej Kapitule.