ŠTEFANOV NAD ORAVOU: V roku 1585 postihol Oravu krutý mor.

Ing. Róbert Kakačka – starostu obce

V roku l355 kráľ Ľudovít I. udelil pôdu na l2 popluží zeme a lesa v Štepanovskom potoku, zvanú Chepanopataka, Mikulášovi, synovi Folkušovmu a druhému Mikulášovi, synovi Jánovmu a prijal ich do šľachtického stavu. Poplužie bol pozemok pre jedného zemana v rozsahu asi 150 jutár. Jutro malo približne sto siah. Spomínajú sa tu nielen lesy, ale aj pôda, čo svedčí o tom, že chotár tu už bol predtým obrábaný. Mal ho obrábať nejaký Štefan z Tvrdošína, ktorý pri potoku vyklčoval les a mal tu lúky a role. Ostal tu žiť a pracovať aj naďalej.

   Chepano sa má čítať Ščepano a značí aj jeho neskorší názov Štepanov – Štefanov. Kým Ch – šč ukazuje na východoslovenský vplyv (valaský), koncovku „o” používali maďarskí pisári na skrátenie koncovky „ov”. Podobne sa to opakuje aj v roku l373 vo forme Chepanou s tým rozdielom, že sa tu koncovka píše v slovenskej výslovnosti „ou”.

  V roku l350 je maďarským pisárom prepísaný Javorov potok na Jawra  patak. O päť rokov neskôr – l355 – ho ten istý pisár prepísal na Jawanukpataka. Koruptely nemenia nič na veci, lebo tu ide zrejme o slovenský názov Javorovho potoka. V tom istom roku prichodí totiž aj slovo Javor ako miestopisný názov vo svojej dnešnej slovenskej forme.