SOCOVCE: Staručký kostol nad dedinou je jednou z našich najväčších pých – je jedným z najstarších kostolov v Turci.

Kostol (kat.), zvaný Svätá Mara, založil podľa listiny z roku 1258 Budimír z Diviak, no pravdepodobne stál už pred rokom 1240. Na jeho stavbe pracoval kamenár Chtepan, ktorého synovia dostali v spomínanom roku štyri poplužia zo zeme Sochouch. Južná bočná loď bola pristavená začiatkom 16. storočia, južná predsieň je z 18. storočia. Klenba lode pochádza z konca 18. storočia.

Kostol je situovaný na vŕšku. Je dvojloďový s polygonálnym (mnohouholným) zakončením presbytéria (zvýšené priestranstvo pri oltári pre kňaza a miništrantov), ktoré má krížovú rebrovú klenbu. V hlavnej lodi je pruská klenba.

Prístavba bočnej lode je zaklenutá krížovou rebrovou klenbou, sakristia valenou. Drevený organový chór je vstavaný na západnej strane lode. Fasáda kostola je spevnená opornými piliermi.

V presbytériu sú dochované pôvodné gotické okná. Na južnej fasáde je viditeľný fragment nástennej maľby z 15. storočia predstavujúci svätého Krištofa, ktorý nesie na ramenách malého Ježiša [hr] Hlavný oltár Panny Márie je neskorobarokový, pochádza až z 18. storočia.

Dominuje v ňom neskorogotická socha Panny Márie z čias okolo roku 1500. Na bohato zdobenej rokokovej oltárnej doske je jednoduchá oltárna architektúra s točenými stĺpmi. Po stranách Madony sa nachádzajú neskorobarokové sochy svätej Anny a svätého Joachima, rodičov Panny Márie.

V nadstavci je obraz svätého Jána Nepomuckého a na bokoch sochy svätého Roha, patróna pastierov a svätého Floriána, patróna požiarnikov, ktoré tiež pochádzajú z 18. storočia.

Bočný oltár v južnej lodi – Najsvätejšej Trojice je neskorobarokový (18. storočie ). Dominantou sú sochy Otca, Syna a Ducha Svätého. Po bokoch sú svätí Peter a Pavol. Na baldachýnovom nadstavci sú plastiky evanjelistu Jána a Panny Márie. Bočný oltár v hlavnej lodi – svätého Jána Nepomuckého pochádza z rovnakého obdobia. V centre je plastika svätca a štylizovaná rokoková ornamentika.

Z interiérového vybavenia je pozoruhodná neskorobaroková kazateľnica z 2. polovice 18. storočia. Gotická krstiteľnica z 2. polovice 15. storočia je kamenná postavená na novom štvorhrannom základe. Má polygonálnu nohu s plochým kanelovaním ( žliabkovaním ) a reliéfom oslieho chrbta. Nádržka je tiež polygonálna s motívom trojlistu.

Zvonica je murovaná ľudová stavba s ihlanovou strechou. Podľa obecnej kroniky bola postavená roku 1914.Vo vzťahu ku kostolu vytvára malebnú dominantu svätomarského vŕšku.