SMREČANY: Už približne pred 2 600 rokmi žili na území Smrečian ľudia.

Svedectvom o nich je smrečiansky Hrádok – staroveké hradisko či hrádok, ktorý patrí medzi najzachovalejšie staroveké pamiatky v Liptove. Jeho vznik historici kladú do mladšej doby halštatskej (6. až 4. stor. p. n. l.). Osídlený bol približne do prvej polovice 1. storočia n. l.  

Prvá písomná zmienka o Smrečanoch pochádza z roku 1299. Obec sa spomína pri vymedzovaní majetkov synov Bohumíra. Bohumír mal šesť synov. Stali sa zakladateľmi samostatných zemianskych rodov Svätojánskych, Trstianskych a Smrečianskych – Smrečániovcov. Do polovice 14. storočia užívali synovia Bohumíra zdedené majetky spoločne. Zakladateľom rodu Smrečániovcov (Smrečianskych) bol Bohumírov syn Mikuláš a už v polovici 14. storočia sa Smrečany stali sídlom rodu. Smrečany boli až do zrušenia poddanstva v roku 1848 poddanskou dedinou Smrečániovcov. Významný zemiansky rod dodnes pripomína niekoľko kúrií a honosný kaštieľ, postavený v roku 1750.

V roku 1349 hontiansky arcidiakon Mikuláš povolil stavbu kamenného kostola v Smrečanoch pre obyvateľov dedín Smrečany a Žiar. Postavili ho na mieste staršieho sakrálneho objektu školy. Už v roku 1346 sa spomína v Smrečanoch farár Šimon. Stavbu inicioval pravdepodobne zemepán Štefan zo Smrečian. Kostol zasvätili očisťovaniu Panny Márie a dokončili ho začiatkom 15. storočia. Postavený bol v gotickom slohu, väčšie prestavby prebehli v rokoch 1517 a 1664. Najstarší zo zvonov bol uliaty v roku 1509 majstrom Andrejom. Barokový organ pochádza z roku 1750. Interiér zdobia vzácne fresky, stropné maľby, oltáre a dobový sakrálny mobiliár.

Už v druhej polovici 14. storočia v Smrečanoch jestvovala farská škola, keďže v roku 1348 nachádzame zmienku o miestnom učiteľovi. Takéto najstaršie známe tzv. triviálne školy slúžili žiakom zo zemianskych rodín. Podobne prvá riadna rímskokatolícka škola, ktorá sa prvý raz spomína okolo roku 1690. Existovala do roku 1941, keď bola zrušená z dôvodu malého počtu žiakov. Drevená budova prvej evanjelickej školy bola v dedine postavená v roku 1789. Predtým sa deti evanjelikov učili v objektoch prevzatých od katolíckej cirkvi. Najstarším známym evanjelickým učiteľom a kňazom bol Andrej Trizna (Triznaides), miestny rodák. Nová, murovaná budova školy a modlitebne bola postavená v roku 1829, ďalšia v roku 1893 (dnes penzión Dom Fraňa Kráľa). V roku 1934 bola dostavaná ďalšia budova evanjelickej školy, v ktorej sa žiaci učili do júna 1977. Zároveň v budove od roku 1952 sídli až dodnes materská škola.

V druhej polovici 16. storočia sa pod vplyvom Lutherových myšlienok, ktorým boli naklonení aj Smrečániovci, začal v Smrečanoch utvárať reformačný cirkevný zbor. Prvými miestnymi reformátormi boli rímskokatolícki kňazi, v Smrečanoch to bol Ambrozius (1560). Postupne sa zmenil spôsob vykonávania obradov a od konca 16. storočia bol kostol v držbe protestantov. S výnimkou rokov 1672 – 1682 mali Smrečany svoj samostatný evanjelický cirkevný zbor až do začiatku 18. storočia. Zanikol pravdepodobne v roku 1709, zároveň sa chrám opäť dostal do držby katolíckej cirkvi, cirkevný zbor pričlenili k zboru v Bobrovci. Evanjelici napriek tomu tvorili v Smrečanoch väčšinu obyvateľstva – napríklad v roku 1795 tu žilo 310 evanjelikov a 38 katolíkov. Po vyhlásení tolerančného patentu (1781) a vzniku cirkevného zboru v Liptovskom Sv. Mikuláši v roku 1783 sa k nemu pričlenili i smrečianski evanjelici. Až v roku 1868 vznikol v Smrečanoch samostatný cirkevný zbor. V roku 1880 bol pod vedením farára Pavla Rodoľuba Čobrdu postavený kostol.

Hlavným zdrojom obživy obyvateľov bolo poľnohospodárstvo a základné remeselné odvetvia  zabezpečujúce ich bežné potreby. Napríklad v roku 1728 žil v obci kováč, hrnčiar a dvaja obuvníci – ševci. V roku 1784 žilo v dedine 526 obyvateľov a stálo tu 66 domov.

Najmä v 17. a 18.  storočí sa v Liptove rozmnožili vlci. Stolicou nariadené a honorované lapanie vlkov v tomto období malo ochrániť majetok občanov a obce si zároveň takto vylepšovali svoje príjmy. V Smrečanoch a v Žiari lovili vlkov neobyčajným spôsobom – lapaním do sietí. Táto skutočnosť sa premietla aj do obecnej symboliky – obecných pečatí, neskôr do erbov. Najstaršie vyobrazenie vlka na obecnej pečati Smrečian pochádza z roku 1848.

Prvého mája 1885 bol v Smrečanoch otvorený poštový úrad pre Smrečany, Veternú Porubu a Žiar. Prvým poštmajstrom sa stal Emanuel Koritšánsky – kantor a učiteľ miestnej evanjelickej školy.

V roku 1888 vznikol v Smrečanoch prvý spolok – Dobrovoľný hasičský spolok. Bol spoločný aj pre susedný Žiar a prvým veliteľom asi tridsiatich hasičov bol učiteľ Emanuel Koritšánsky.

Na fašiangy 1908 zahrali smrečianski divadelní ochotníci pod vedením Pavla Rodoľuba Čobrdu svoje prvé divadelné predstavenie – hru Ferka Urbánka Rozmajrín. Ochotnícka divadelná tradícia žije v obci dodnes.

Prvá svetová vojna (1914 – 1918) si z radov smrečianskych mužov zobrala 29 životov. Desať rokov po skončení vojny im pri evanjelickom kostole postavili pamätník.

V medzivojnových rokoch sa v dedine rozvinul bohatý spolkový a kultúrny život. Už v prvých týždňoch po skončení Veľkej vojny si mládež založila vzdelávací spolok. Dostal meno Zora – ako prísľub nových, lepších čias, neskôr pracoval pod názvom Miestna jednota slovenského roľníckeho dorastu. Aby sa mali ľudia kde stretávať, v rokoch 1934 – 1935 občania svojpomocne vybudovali Náš dom. Do jeho budovy sa presťahovala obecná kancelária i miestna knižnica. Najdôležitejšia však bola veľká sála a javisko – tu sa konali divadelné predstavenia, zábavy, večierky, schôdze… A tak je to dodnes.

Aj druhá svetová vojna tragicky zasiahla do dejín Smrečian. Smrečania sa priamo aj nepriamo zapojili do protifašistického odboja a Slovenského národného povstania. Počas trestnej akcie nacistov zahynulo niekoľko občanov a časť domov bolo vypálených. O tri mesiace neskôr, začiatkom roku 1945, cez obec viedla frontová línia, dedina sa na dva mesiace stala miestom ťažkých oslobodzovacích bojov.

Po oslobodení na prelome marca a apríla v roku 1945 sa dedina musela zotaviť z ťažkých vojnových strát a škôd. Išlo najmä o opravu rodinných domov, ciest a odmínovanie polí a lúk. Obecný úrad nahradil Miestny národný výbor.

V roku 1947 darovala dcéra Aristída Smrečániho a posledná majiteľka smrečianskeho kaštieľa, Helena Kiszeliová, jeho rozľahlý areál československému štátu. Okresný národný výbor v Liptovskom Mikuláši rozhodol, že tu zriadi útulok pre starých a opustených ľudí. Tomuto účelu slúži kaštieľ dodnes –  v súčasnosti pod názvom Domov sociálnych služieb a špecializované zariadenie Liptovský Hrádok, pracovisko Smrečany. Poskytuje domov približne päťdesiatim klientom.  

V rokoch 1957 – 1960 bola postavená nová požiarna zbrojnica. Jej budova sa stala aj sídlom poštového úradu a obecného rozhlasu. Po nadstavení poschodia v rokoch 1967 – 1972 sa do nových miestností presťahoval miestny národný výbor, ktorý sa po roku 1989 zmenil opäť na obecný úrad. Úrad sa v roku  2000 sa z budovy odsťahoval do pristavených priestorov kultúrneho domu.

Od konca štyridsiatych rokov silneli snahy štátu o kolektivizáciu poľnohospodárstva. Po niekoľkých málo úspešných pokusoch bolo aj v Smrečanoch založené Jednotné roľnícke družstvo. Stalo sa tak v roku 1958. Vstupom do družstva sa postupne od základu zmenil život smrečianskych gazdov, najmä po stáročia nadobudnutý vzťah k pôde. Spôsob života obyvateľov zmenila i postupujúca industrializácia Liptova, čoraz väčšie množstvo, najmä mladých ľudí odišla za prácou do fabrík. Poľnohospodárske družstvo sídli v Smrečanoch dodnes.

Pramene: Vítek, P., Martinický, M., Laučík, P., Vaněk, O.,: Žiar, dejiny obce. Žiar 2019   

Kolektív: Smrečany 1299 – 1999. Smrečany 1999